Recenzia
František Brunner
05.01.2006

Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike - Anton Klas a kol. - Lisabonská výzva – strategický cieľ slovenskej ekonomiky

Lisabonská výzva – strategický cieľ slovenskej ekonomiky

Lisabonská výzva – strategický cieľ slovenskej  ekonomiky

Anton Klas a kol.

Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike

Bratislava, USSE SAV 2005

Na našom knižnom trhu sa objavila zaujímavá publikácia reagujúca na strategické ciele slovenskej ekonomiky nadväzujúce na výzvu zasadania Európskej rady v Lisabone v marci 2000. Európska únia si v portugalskej metropole vytýčila strategický cieľ: stať sa do roku 2010 konkurenčne najschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou na svete. Za kľúčový faktor konkurenčnej schopnosti určila technologický a inovačný rozvoj. Slovenská republika ako člen Európskej únie sa ocitla v rovnakej pozícii ako ostatné členské štáty, preto sa musí vyrovnať so zaostávaním v tejto oblasti.

Faktory v podmienkach znalostnej ekonomiky, ktoré určujú konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky, menia kvalitu. Tradičné faktory industriálnej ekonomiky reprezentované najmä zložkami fyzického kapitálu sa postupne preorientovávajú na faktory závislé od ľudského kapitálu. Autori publikácie sa usilujú analyzovať všetky závažné činitele a podmienky, ktoré takýto prechod ovplyvňujú.

Ústredným problémom sú inovácie tak produktov, ako aj procesov a ich vplyv na konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky. Analýza sa uskutočňuje z dvoch základných hľadísk – z hľadiska zdrojov a z hľadiska stimulačných nástrojov. Zdroje poskytuje predovšetkým ľudský kapitál reprezentovaný vzdelaním a kvalifikovanou pracovnou silou, výskum a vývoj, ako základný zdroj inovačných aktivít, transfer a difúzia informácií, poznatkov a inovácií tak v rámci domácej ekonomiky, ako aj v medzinárodnom meradle. Osobitná pozornosť sa venuje hlavným aktérom transferu,  nadnárodným korporáciám a zahraničným investorom. Stimulačné nástroje sú hlavnou súčasťou podnikateľského prostredia. V tejto súvislosti sa skúma rozsiahly komplex rôznych nástrojov, a to tak fiskálne nástroje (dane, clá, subvencie, granty, rizikový kapitál), ako aj nefiskálne (legislatíva, inštitúcie, duševné vlastníctvo, informatizácia verejnej správy atď.).

Analýza umožňuje identifikovať makroekonomický dosah na modernizáciu a reštrukturalizáciu ekonomiky, na štruktúry odvetví, jej vysokej, stredne vysokej, stredne nízkej a nízkej technologickej úrovne, na podiel pridanej hodnoty členenej podľa odvetví a na technologickú štruktúru exportu. V závere sa skúmajú aj dosahy technologického rozvoja na zamestnanosť a regionálnu štruktúru.

Autori sa zaoberajú aj terminologickými otázkami, ktoré nie sú v našej domácej literatúre dostatočne ustálené, ako aj vývoju politiky vlády pri stimulovaní technologického a inovačného rozvoja. Publikácia obsahuje množstvo štatistických údajov z uvedenej problematiky, s ktorou sa čitateľ bude stretať po prvý raz. Ide o prvú rozsiahlejšiu štúdiu u nás reagujúcu na výzvu lisabonskej stratégie.