Recenzia
Lucia Mattová
17.03.2015

Telúrsko - Vladimír Sorokin

Preklad Ján Štrasser
Artforum 2014

„...próza je plejádou všetkých možných literárnych žánrov a rozprávačských postupov.“
 

Stretnete sa s opričníkmi, pravoslávnymi komunistami, novodobými templármi, križiakmi, liliputánmi, ozrutáňmi, kentaurami... Prečítate si mozaiku poskladanú z päťdesiatich fragmentov, ktoré spája viac či menej viditeľná niť telúru – nového narkotika, ktoré vo forme telúrových klincov, vbitých do určitého miesta na hlave, vyvoláva u človeka dlhodobý stav eufórie a stratu schopnosti vnímať čas.

Próza Vladimíra Sorokina (1955), ruského predstaviteľa postmodernej prózy a konceptualistu, Telúrsko vás zavedie do budúcnosti – do nového stredoveku. Píše sa rok 2054 a z aktuálneho politického usporiadania sveta neostal kameň na kameni. Stará Európa, po dvoch európsko-islamských vojnách, rozgniavená a roztrieštená, sa snaží nastoliť nový poriadok a z majestátneho ruského obra ostali iba drobné štátiky. Celý euroázijský svetadiel sa po krachu ideologických, geopolitických a technologických utópií pohrúžil do „požehnaného osvieteného stredoveku“. Cez optiku minulosti nahliadnete do budúcnosti zahmlenej do telúrového oparu. Telúr je svetlým bodom pre všetkých, nové absolútno, ku ktorému všetci smerujeme. Na pozadí aktuálnych geopolitických udalostí nadobúda toto dielo dokonca prorocký charakter.

Telúrsko je už piatou prózou V. Sorokina, ktorá bola knižne publikovaná v slovenskom preklade (všetky predchádzajúce – Opričníkov deň, Ľad, Srdcia štyroch, Metelica – vyšli vo vydavateľstve Kalligram v preklade J. Štrassera). Pokiaľ si myslíte, že Sorokina už máte načítaného, Telúrsko vás prekvapí, aj keď to už veľmi nečakáte. Doterajšie hranice dekonštrukcie literárneho žánru, jeho jednotlivých prvkov a jazyka sa posunuli opäť o niečo ďalej. Text prózy sa rozpadol ako puzzle na päťdesiat dielikov. Každá z kapitol je akoby uzavretým mikrosvetom, vychádzajúcim z rôznych ideovo-estetických princípov, s vlastnou zápletkou, špecifickým štýlom a jazykom. Čitateľ dokonca môže nadobudnúť dojem, že jednotlivé kapitoly spolu len málo súvisia. Sledovať Sorokinovu rozprávačskú niť nie je jednoduché. Pokiaľ poznáte tvorbu tohto autora, máte to snáď o niečo ľahšie, Telúrsko je totiž metatextom bohato čerpajúcim o. i. aj zo Sorokinovho vlastného literárneho diela.

Prekladu sa ujal Ján Štrasser, ktorého už možno považovať za „dvorného“ prekladateľa Sorokinových diel na Slovensku. I tentoraz predstavuje brilantne vycibrené dielo, nadväzujúce na už publikované preklady. Sorokin to prekladateľom nezvykne uľahčiť, a tak je to aj v tomto prípade, próza je plejádou všetkých možných literárnych žánrov a rozprávačských postupov. Majstrovské dielo, navonok pôsobiace chaoticky, no v skutočnosti je za ním jasný autorský plán. Plán podať recipientovi čo najvernejší obraz „doby telúrovej“. Rozsiahly Štrasserov poznámkový aparát tiež svedčí o percepčnej náročnosti a výrazne pomáha čitateľovi „prehrýzť“ sa textom. Pokiaľ bude Telúrsko vaša prvá sorokinovská skúsenosť, nenechajte sa odradiť a pozorne sledujte telúrovú niť, ktorá sa vinie celým dielom a drží všetkých päťdesiat fragmentov tejto literárnej mozaiky pevne pokope.