Recenzia
Maroš M.
29.05.2008

Testament grófa Pálffyho - Marián Krčík

Marián Krčík: Testament grófa Pálffyho, Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2007

  Čo vlastne vieme o grófovi Pálffym, okrem niekoľkých mediálne tisíckrát prežutých informácií? A aj tie sú na hranici romantizujúcich povestí či senzácie chtivých príbehov so „zaručeným“ tajomstvom...

  Môžeme sem zaradiť napríklad vžitý obraz „malého uhorského grófa“, ktorému vo Francúzsku odmietne dať tamojší nafúkaný šľachtic ruku svojej dcéry. Do poslednej rodovej kvapky krvi urazený Pálffy preto postaví vyšperkovaný Bojnický zámok. Just podľa mustry slávnych zámkov na Loire. A čo takto mediálny (najmä v bulvári) rozruch nad „záhadnou tekutinou“, ktorá vytekala z grófovho sarkofágu v bojnickej krypte? A rôzne hypotézy, čo?, kto? a prečo?, až po dosť za vlasy pritiahnutú hypotézu nemenovaného ezoterika, že ide o prejav grófovho rozhorčenia nad nevráteným bojnickým oltárom.

  Kto si chce v týchto, ale najmä v mnohých iných historických súvislostiach a tajomstvách urobiť jasno, nech sa s dôverou obráti na knihu Mariána Krčíka Testament grófa Pálffyho.

Autor člení knihu tak, aby nikoho nenechal na pochybách, že jej základom je historiograficky overiteľný súbor faktov, udalostí a dátumov. Po krátkom úvodnom slove a histórii erbu Pálffyovcov pridá menoslov najznámejších predstaviteľov tohto rodu a napokon uvedie krátky životopis toho, o ktorého vlastne v diele ide – grófa Jána Pálffyho. Možno povedať, že je to taká príprava pre čitateľa, keďže nasleduje pomerne podrobné kalendárium predpálffyovskej a po ňom aj pálffyovskej hornej Nitry. To končí roku 1907, keď Ján Pálffy pol roka po spísaní kontroverzného testamentu zomrel. Presné, historicky korektné, fotografickým i grafickým materiálom ilustrované kalendáriá vystrieda príbeh samotného písania testamentu. Je to vlastne striedanie prekladu niektorých kapitol tohto „megatestamentu“ (27 strán!) s beletrizovaným rozprávaním v „er-forme“ o okolnostiach jeho vzniku. Čitateľ sa tak zoznámi s celým najbližším okolím starého chorého grófa, s jeho sluhami, správcami či lekárom. Štýl rozprávania zodpovedá účelu sprítomniť čas vzniku testamentu, čiže je formou tradičné, bohaté na opisy a dialógy, miestami milo archaicky pôsobiace, skrátka - čitateľsky vďačné bez zbytočných experimentov. Nájdeme v ňom náznaky vzťahov, trošku adekvátneho filozofovania o živote či o umení a množstvo spomienkových návratov grófskeho protagonistu, ktoré plasticky mapujú nielen históriu pálffyovského rodu, ale aj niekoľkých ďalších spriaznených rodov a ich zástoj vo vtedajšom Uhorsku.

Na základe tejto časti knihy si čitateľ môže vytvárať obraz starého, mierne upätého a staromilského grófa, ktorého ani ťažká choroba neodradzuje od posadnutosti umením a najmä od fanatickej snahy dokončiť prestavbu Bojnického zámku. Tento obraz dopĺňa Pálffyho negatívny vzťah k rodine, uzavretá, často povýšená povaha pyšného uhorského (teda v jeho ponímaní maďarského) šľachtica. Prudko kontrastne k tomuto obrazu však pôsobia  tie pasáže z testamentu, v ktorých odkazuje značné (na vtedajšiu dobu až neuveriteľné) prostriedky na detské ozdravovne, podporné nadácie pre študentov a podobné filantropické účely.

  Nasleduje mimoriadne zaujímavá časť knihy, a to opis súdnych sporov okolo dedičstva. Nesmieme totiž zabúdať, že aj keď gróf nemal potomka, vyše tridsať dedičov (rody boli vtedy poprepletané) počítalo s celkom peknými sumami, veď rozdeľovať bolo čo! Majetok sa odhadoval na vyše 100 miliónov vtedajších korún, čo je pomerne ťažko predstaviteľná čiastka aj v dnešnej dobe slovenských miliardárov. Samozrejme, keď dedičia zistili, že v konečnom dôsledku by mali dediť len zlomky z celkového majetku, začal sa „dedičský spor storočia“. Krčík uvádza niekoľko dobových dokumentov, z ktorých list grófovej netere Natálie Séčéniovej súdu je unikátnym artefaktom ilustrujúcim spomínaný proces, a taktiež z neho čitateľovi vychádza Pállfy v značne pozmenenom svetle. Chorobne podozrievavý, harpagonovsky skúpy a malicherný, prinajmenšom bisexuálny (!) nemravník s utajenými škandálmi, a aby to bolo kompletné, na záver života aj dementný z pokročilého syfilisu, ktorý ho napokon pripravil o život...

  Túto recenziu som začal otázkou, aký vlastne máme obraz o grófovi Pálffym? Pokiaľ si chcete vytvoriť ten skutočne najbližší historickej skutočnosti, určite siahnite po tejto knihe.

  Vydavateľstvo Matice slovenskej vystavuje svoje publikácie v stánku D 210.

Maroš M. Bančej