Recenzia
20.12.2016

Testament - Miloš Janoušek

Artis Omnis 2015

Miloš Janoušek, člen kapiel Slniečko a Jednofázové kvasenie, autor publikácií o histórii slovenského folku a alternatívneho divadla, po vyše dvadsiatich rokoch vydáva zbierku poviedok. Debutoval v roku 1993 knižkou Nevoskové panoptikum, ktorá obsahovala aj prózy s výrazným fantastickým ozvláštnením. Aktuálny titul ponúka prierezový pohľad na tvorbu autora. Viaceré texty ( Lazarov syndróm či Malé kúzla dlhých letov ) sa v 90. rokoch uplynulého storočia prebojovali do finále súťaže Ceny Gustáva Reussa o najlepšiu slovenskú poviedku zo žánrov vedeckej fantastiky, fantasy a hororu a vyšli v zborníkoch Krutohlav

Janoušek nešokuje dynamickým dejom. Jeho texty obsahujú prvky absurdity a alegórie, často a s obľubou využívajú motívy vedeckej fantastiky či hororu. Autor pritom stojí bližšie k hlavnému prúdu literatúry než k popkultúre, prejavuje väčší záujem o špekulatívnu než oddychovú polohu fantastiky. Viacero textov ( Jošua , Pahorok ) spracúva biblické námety. Poviedky ukazujú vedeckú fantastiku, ale aj horor v podobe myšlienkového experimentu. Pravdaže, nadmerné sústredenie sa na pól „významovej plnosti“ môže spôsobiť nadvládu tézy, mentorovanie alebo mudrlantstvo. Janoušek však uvedené nástrahy s nadhľadom obchádza.

Poviedky Testamentu sú ladené intelektuálne. Nie intelektuálsky. Vystríhajú. Najmä pred lacným optimizmom a bezbrehou vierou v pokrok. Namiesto hromadenia efektov pracujú s náznakom, namiesto siahodlhých popisov sa zameriavajú na detaily. Rozprávač uväznený v časovopríčinnej slučke v každom svete spôsobí dopravnú nehodu so smrteľnými následkami ( Najlepší z mojich paralelných svetov ). Indiánsky šaman v napodobenine kozmickej lode postavenej z bambusových tyčí po vykonaní rituálu pritiahne hviezdu ( Cargo ). Paradox sa stáva skutočnosťou. V poviedke Hazard vysoko vyspelá spoločnosť rieši problém preľudnenia dlhovekými ľuďmi súťažou, ktorej jedinou výhrou je odchod do Raja... Mrazivé pointy v kombinácii s vtipom sú pôsobivé. Zovšeobecnenie zlyháva. Pretože nie sme schopní pozrieť sa na seba naozaj zvonka, nevieme, či a kedy je náš pohyb spätkovaním alebo viaznutím. Robot technicky správnym ošetrením usmrtí človeka ( Skladačka ). V próze Zlaté ruky majstra Hannesa impulz elektrického kresla „hodí“ odsúdenca do stredoeurópskeho mestečka na sklonku 19. storočia. Vďaka poctivej precíznosti miestneho majstra sa však veci dajú do pôvabne pôvodného poriadku. A v tichu náhodne zdvihnutých, k uchu priložených telefónnych slúchadiel číha tajomná civilizácia na koniec sveta, ktorý príde počas dlhej horúcej obedňajšej siesty. Pravdaže, iba v jednej z autorových poviedok.