Vyhľadávanie
Simone Weilová: Tiaž a milosť, Bratislava, Kalligram 2009. Preklad Andrej Záthurecký
Sto rokov od narodenia Simone Weilovej (1909-1943) vychádza v slovenčine jej druhé dielo Tiaž a milosť. Úvahy tejto francúzskej mystičky so židovskými koreňmi sú nepochybne vrcholom duchovne orientovanej filozofie 20. storočia. Za svoj krátky život okrem zopár publikovaných článkov v tejto oblasti nevydala ani jedinú knihu - zanechala „desať hrubých zošitov“ (s. 15) poznámok v rôznych jazykoch. Časť poznámok finalizoval do knihy Tiaž a milosť v roku 1947 podľa vlastného uváženia až jej priateľ v úlohe editora Gustave Thibon, ktorému ich odovzdala nedlho pred smrťou. To sú v skratke osudy Weilovej textov, no veľavravne predznačujú aj jej osud a dokonca i spôsob jej myslenia. Simone Weilová vo svojom strhujúcom mysticizme zakotvuje v kresťanstve, ale paralelne, keďže bola mimoriadne inteligentná a vzdelaná, v ňom integruje grécku tradíciu a takisto impulzy východnej filozofie, hinduizmu, budhizmu a taoizmu. Široké, bohaté myslenie autenticky zviazané s prežívanými chvíľami a premýšľanými problémami v kombinácii s neuveriteľným postrehom a koncentráciou otvára čitateľovi úplne nové dimenzie. Zvláštne paradoxné formulácie v sémanticky nasýtenom jazyku plnom univerzálnych konštatovaní, definícií a etických imperatívov vyzerajú na pohľad prísne matematicky, no ich hĺbka je lákavo nepreniknuteľná, vyžaduje si následné premietnutie v mysli za zatvorenými viečkami v slobodnej, chladivej temnote uvažovania. Práve jasná formulačná logika s univerzálnym obsahom vyvoláva pocit absolútna, dokonalosti a harmónie. Simone Weilová pritom podľa dobových svedectiev pôsobí opačne, rozporuplne a extravagantne: bola geniálna študentka, priama a úprimná, pracovala ako robotníčka, často podstupovala útrpné askézy, nikdy nelipla na spoločenskom postavení, bola gándhiovská, no angažovala sa aj vojensky, ľavicovo orientovaná a pritom silne duchovne založená, odmietala judaizmus, no nikdy nekonvertovala na kresťanstvo... Harmónia jej rozprávania preto prichádza do čitateľovho vedomia ťažko, postupne a pozvoľna, cez hrozivé protiklady človeka a Boha, cez nezmieriteľnosť zla a dobra, cez všetky tie povrchné, zjavené a zároveň klamlivé konflikty. Vytŕhať sem do informatívnej recenzie niekoľko ďalších myšlienok nemá žiadny význam, iba ak by sme odcitovali celú knihu – a nech to znie hocijako: kniha sa tiež nedá celkom odcitovať, lebo sa nedá prečítať, dá sa osvojiť! Teda dá sa nájsť prístupový kód a vždy nanovo s ním do nej vstúpiť, to áno, ale zavrieť ju a povedať „Koniec“, znamená ani nezačať.
Po autorkinej Duchovnej autobiografii (2006) vychádza Tiaž a milosť – obe v edícii Filozofia do vrecka, hoci viac ako inokedy sa podľa ich charakteru žiada názov edície trochu retušovať na Filozofia do srdca.
Radoslav Matejov
