Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2011
Preklad Dana Kurčáková
Mladá zürišská architektka Dolkar je veriaca budhistka, každé ráno nalieva do siedmich mištičiek na domácom oltári čerstvú vodu, pred soškou Budhu zapaľuje sedem sviečok, krátko sa pomodlí a vykročí do súčasnosti. O krajine predkov a svojej rodine však veľa nevie, lebo matka Sonam sa ohradila múrom mlčania. Až náhodná otázka lekára („z čoho má matka tie hrozné jazvy na chrbte“) vyvolá u Dolkar tušenie, že matka ukrýva nejaké tajomstvá. Stupňuje tlak na matku, kým ju „zlomí“, aby jej ukázala zjazvený chrbát a pomaly odhalila svoju ubolenú dušu. Postupne približuje svojej dcére Tibet, spomína na Lhasu (mesto bohov), opisuje ju takú, aká bola kedysi, keď uprostred mesta stál aj Sonamin rodný dom, poschodový, s nádvoriami, modlitebňou, prijímacou miestnosťou s obrazom bohyne-ochrankyne, s hospodárskymi priestormi pre obľúbené zvieratá, zákutiami, záhradami. Zoznamuje ju aj s obyvateľmi – od prastarých rodičov až po rodičov – otca Paldora a matku Longselu, uznávanú znalkyňu drahých kameňov a ich liečivej sily, neskôr úspešnú obchodníčku. Jej spomienky na rodinu, súrodencov a udalosti sa prelínajú s tibetskými zvykmi, tradíciami, vzťahmi i pohľadom na meniaci sa svet vôkol. Do Lhasy vtedy prichádzalo čoraz viac Číňanov i vojakov, vychvaľujúcich veľkého Maa. Presviedčali obyvateľov, že len oni vedia, čo je pre nich dobré (aj sestra Lhamo odišla študovať do Číny). Situácia sa zhoršovala – rodina potrebovala peniaze a zachrániť ju mohol len predaj vzácnych tyrkysov. Tým sa však začala rodinná tragédia. Rodičia odcestovali do Indie, ale späť sa už nemohli vrátiť – Čína napadla Tibet, hranice uzavreli, Lhasu ostreľovali. Otec zahynul pri leteckom nešťastí, keď sa vracal po deti. Zúfalá matka sa pokúsila vrátiť tajne pašeráckou cestou, ale bola to zbytočná námaha – deti už nenašla. Nikdy sa nedozvedela pravdu, čím všetkým museli tri deti prejsť v pracovnom tábore.
Na osude hrdej Sonam, ktorá sa pokúsila trikrát ujsť z tábora, pričom ju zradili jej vlastní súrodenci (ohlásili to vedeniu tábora), priblížila autorka obraz neľútostnej doby a násilnej prevýchovy mládeže, krutosti, ponižovania na verejnosti, neobyčajne ťažkých trestov. Násilie, bezcitnosť, zničenie dovtedy platných hodnôt, narušenie rodinných vzťahov, beznádej, zúfalstvo, ale aj vzdor, pomsta a nádej na úspešný útek – to sú nielen spomienky, ale aj bolesť zo zničeného detstva a mladosti, na ktorú sa usilovala Sonam desaťročia zabudnúť.
