Vyhľadávanie
Slovenský spisovateľ 1995
Jednou z prvých publikácií v r. 1995 vydavateľstva Slovenský spisovateľ je útla zbierka krátkych reflexií, textov-psychogramov s titulom Še-po-ty, od už renomovanej autorky Jany Bodnárovej (nar. 1950). Literárne sa uviedla pred piatimi rokmi zbierkou poviedok Aféra rozumu (Smena 1990), ktoré jej priniesla Cenu Ivana Krasku, ďalej vydala prózy Neviditeľná sfinga (Slovenský spisovateľ, 1991) a Z denníkov Idy V. (Slovenský spisovateľ, 1993).
Zbierku Še-po-ty autorka písala v rozmedzí rokov 1987 – 1994, čiže je to dielo, ktoré sprevádzalo jej spomínanú tvorbu a svojím reflexívnym charakterom to aj potvrdzuje. Predstavuje súbor niekoľkoriadkových textov o neprekonateľných a večných ľudských pocitoch, otázkach a stavoch, ktoré nás odpútavajú od pozemského sveta a približujú k „vyšším sféram“, zachytávajú podmanivé impresie z aury výtvarných diel, ktorým autorka priamo vťahuje čitateľa do atmosféry obrazov takých umelcov, ako sú Beuys (Hľadanie úniku), Felda (Mužíček z Liliputu, ktorý kreslí), Gauguin (Úpenie). Je inšpirovaná premenami prírody a jej fantastickou a rozprávkovou tvárou: „V sivom dni vychádzajú trollovia z húštin a stroja úklady...“ (V sivom dni). Píše o stálosti a nemennosti toho, čo nás obklopuje, o prchavosti ľudského bytia, pominuteľnosti a bezvýznamnosti, ktorá nami preniká na miestach pretrvávajúcich stáročia: „...som lupienok kvetu, dych zamrznutý na skle, kamienok z ďalekej morskej pláže...“ (Gerulata). Prežívame tu okamih, ktorý „...je kratulinkou šancou dotknúť sa Nekonečna“ (Pod Mozaikami v San Vitale).
Vypovedá o ťažkých snových obrazoch naplnených prenasledovaním a honbou na človeka (Popravný múr, Nočná mora), o náhodných a zároveň osudových stretnutiach (Most pred nejakým obrovským mestom,...), o zmrazených okamihoch bežného života v ich úplnosti.
Vracia sa cez svoje deti do čarovného a aj ustráchaného detského sveta (Pamätáš sa, ako si sa bála prvý raz?) a zachytáva naivné a veľmi pravdivé dovetky detí (Keď spadne hviezda, niekto odchádza?).
Autorkine krátke texty-psychogramy sú svedectvami o ľudskom osamotení, keď človeka desí množstvo otázok a pochybností o vlastnej pozemskej ceste, túži poznať podstatu toho, čo ho núti unikať (Sen je posol). V ďalších textoch predsa objavuje cestu a spôsob, ako sa zbaviť úzkosti z odcudzenia. Táto nádejná cesta smeruje k splynutiu s univerzom, s prírodou: „V tej chvíli ja-osamotenie, more i zem / a riedky vzduch s vôňou chalúh / vypaľuje škrupinu tela a mozgu. / Nájsť stratené spojenie a zabudnutú harmóniu!“ (New age music). Nejde o stratu identity, ale nájdenie prapočiatku a prapôvodu ľudského života, ktorý je obsiahnutý v každom človeku. Autorkinou inšpiráciou a výsostnou múzou je Príroda a v jej živelných podobách nachádza podstatu božského princípu.
Túžba p o splynutí so živlom, dosiahnutie najvyššej harmónie autorka predstavuje v magickom texte naplnenom výtvarným symbolizmom.
Autorkin jazyk veľmi citlivo a intuitívne vystihuje myšlienky, obrazy sprostredkujúce psychické stavy. V texte Stav pokoja píše: „Je to stav dúhy vyšvihnutej z lesa a zapichnutej / do druhého lesa Jemný diadém nehmotnej bohyne svetla...“ Jej dynamický a kreatívny literárny jazyk nasáva z najbežnejších javov vzrušujúcu silu nepoddávajúceho sa života.
V texte-psychograme Divá kačka s prestreleným srdcom... sme opantaní rituálom lovu / následnosťou úkonov poľovačky /, ktorý napokon završuje dlhý ťahavý dych smrti: „Divoké kačky / Divoké dlane / Divoký krik / Divoké tlieskanie / Divoké ticho / Divoký vzdych / Divoká jaskyňa / a dračí dych“. Autorka opatrne pracuje so slovami, neprepĺňa text zbytočným opisom, ale snaží sa vystihnúť najsilnejšiu podobu javu.
J. Bodnárová v sebe nezaprie prehĺbenú vizuálnu vnímavosť, záujem o obrazové vyjadrenie. Literárnym jazykom tvorí obrazy, v ktorých cítime svetlo, farby, priestor a silu, aká pramení z výtvarných diel. Pochmúrna symbolistická literárna variácia, podobne ako v texte Noc v splne, umožňuje opäť vyniknúť autorkiným schopnostiam, navodiť nehybnosť a plnosť výtvarného výjavu: „Nočná žena pije čierne víno / Strieborný pohár hádže cez plece / do nehybného jazera Všetko je / nemé nevšímavé zatúlané / ako jedna žena na brehu, / čln v diaľke, / kyklopské oko / na priezračnom temene“ (Nokturno).
Nedajme sa pomýliť útlosťou knižky a krátkosťou týchto po okraj naplnených, mnohoobsažných, obrazových a dynamických textov – nie sú uspôsobené len na letné čítanie. Treba sa k nim oddane priblížiť, postupne vniknúť do ich hĺbky a nechať sa zasiahnuť kúskom čistej pravdy o nás a univerze, ktoré v sebe skrývajú.
BALLOVÁ, Barbora: Tiché obrazy s fragmentom rýdzosti (Jana Bodnárová: Še-po-ty). In: Knižná revue, roč. V, 24. 3. 1995, č. 5, s. 5.
