Recenzia
Slávka Sudorová
06.12.2016

Ticho rúk – Miroslav Bartoš

 „Sedemnásť slabík. Pridlhé na ozvenu, dosť na vyznanie.“ Takto poeticky definuje starý japonský literárny útvar haiku spisovateľ Miroslav Bartoš vo svojej básnickej zbierke Ticho rúk (Vl. nákl. 2015). Zároveň nás týmto trojverším „upozorňuje“ na veršovú skratku a myšlienkovú, pocitovú hĺbku tohto žánru. Kniha pozostáva z vyše 200 haiku, ktoré rozdelil do dvoch častí: Pramienky ticha a Dar ticha. Uvedené názvy jasne vypovedajú o jeho zámere – vyvolať v nás široké spektrum pocitov, no predovšetkým vnútorný pokoj
a súlad. Dôležitú úlohu pri zhmotňovaní autorovho vnímania sveta majú okrem mysle i jeho ruky. Práve ony „slová ticha“ prinášajú a zaznamenávajú to, čo je pominuteľné.

Bartoš pre nás otvára priestor na vnútorné rozjímanie, opätovné prežívanie, poskytuje nám čas na samých seba. Môžeme sa zastaviť či vrátiť v čase, ponoriť sa do ticha a nechať sa unášať impresiami, zmyslovosťou, významovou čistotou, zvukomalebnosťou, jednoducho si tak „haiočkať“ v rytme slova, v pohybe života, odkrývať pravdy overené tisícročiami ľudskej existencie, a tak si uvedomovať, že ľudská duša nezaniká, že tu všetko už raz bolo, že sme súčasťou niečoho veľkého, čoho zmysel nám často uniká v zhone každodennosti. Autor nás upozorňuje na tento zázrak života, na jeho kontrasty, paradoxy, ktoré v konečnom dôsledku vytvárajú harmóniu. Tým v nás vyvoláva
pocity bezpečia, istoty, podporuje nás vo viere, že život je večný.

Ticho rúk ponúka verše – ruky, ktoré pomáhajú, pohládzajú, utišujú, rozradostňujú, objímajú, veď v objatí najviac vnímame krásu ticha. Slová navyše sú zbytočné, preto výber básnickej formy haiku považujem za najvhodnejší. Každé slovo má v nej svoje miesto a silu, čas a priestor. Súčasťou básnickej zbierky sú aj autorove ilustrácie, ktoré ju nevtieravo, jemne umocňujú. A ako to už pri jednohubkách býva, keď začneme, nevieme
(alebo skôr nechceme) prestať. Čítame, vnímame, vychutnávame si ich – jedno haiku na jeden nádych a výdych, na jeden hlt… a jeho chuť sa pomaly rozplýva, všetko v nás doznieva. V tichu.