Tichý režim - Mária Modrovich

Drewo a srd 2013

Mladá prozaička Mária Modrovich vstúpila do slovenských literárnych vôd knihou Lu & Mira, jej texty však už čitatelia poznali z nemenovaného slovenského denníka a viacerých webových portálov. Striedavý život na osi New York – Bratislava zužitkovala aj v najnovšom románe Tichý režim. Pomerne útla kniha je prekvapivo vyspelým a sofistikovaným dielkom, v ktorom sa Modrovich predstavuje ako autorka s veľkým citom pre jazyk a obrazotvornosť. Tichý režim rozpráva dva príbehy, navzájom súvisiace a konfrontujúce sa. Mladá Slovenka Helena je predstaviteľom „toho normálneho sveta“, po medových týždňoch so svojou novou newyorskou láskou Mikym, prežíva trpké odlúčenie a zmätenosť. V jej vnútri sa odohrávajú protichodné myšlienkové pochody, týkajúce sa najmä vlastnej neistoty, pobláznenia z Mikyho a nedostatočnej sebadôvery. Pri letiskovej rozlúčke vstupuje do hry jej nemý pozorovateľ Fritz, fascinovaný kontrastom Heleninej detskej odovzdanosti a rozvážnej skúsenosti. Dva simultánne príbehy smerujú k postupnej interakcii, čo knihe hneď od začiatku dodáva akési tajomné, temné napätie. Fritz, postava z „narušeného sveta“, je klasickým samotárom, neskúseným vo vzťahoch, ani vo vlastných emóciách. Nie je však len obyčajným podivínom, jeho motorom je patologická túžba vlastniť svoju obeť. Tou sa v prvej etape mala stať neplnoletá školáčka Naďa, po nevydarenom pokuse o únos svoj záujem preorientuje práve na Helenu. Zatiaľ čo v Heleninom príbehu stretávame klasické motívy – prežiť naplnenú lásku, pochopiť a uveriť ružovým snom, Fritzove pohnútky ovplyvňuje podivný vzťah s matkou, smrť otca či záhadná nehoda, pri ktorej v  detstve prichádza o pohyblivosť ruky. Čím viac sa Helena stáva zmätenou, skľúčenou bytosťou, ktorej sa vzťah „na diaľku“ vymyká spod kontroly, tým menej jej blikajú kontrolky pri rozvíjaní virtuálneho priateľstva s „úchylákom“ Fritzom. Pri ich postupnom zbližovaní sa, mení charakter či skôr atmosféru aj samotný román a čitateľ začína pristupovať na hru, ktorá sa s veľkou pravdepodobnosťou neskončí najlepšie. Ale Tichý režim nie je psychologickým trilerom (aj, keď vďaka tichej dramatickosti by ním pokojne byť mohol). Modrovich stavia svojich dvoch predstaviteľov pod lupu, predkladá nám podrobnú štúdiu ich psychologických profilov, výborne doplnenú jej vlastným charakteristickým štýlom. Ten sa zakladá na odvahe striedať jednoduché vety so zložitými súvetiami a hre so slovami, hutne pritom využívajúc rôzne umelecké jazykové prostriedky. Napriek tomu, že v jej prípade ide o vyššiu školu literárneho intelektu, Tichý režim sa číta dobre a ľahko. Modrovich totiž v prvom rade vie udržať príbeh od začiatku až do konca.