Vyhľadávanie
Carlos Ruiz Zafón
Tieň vetra
Bratislava, Ikar 2005
Preklad Martina Slezáková
Španielsky spisovateľ Carlos Ruiz Zafón už na prvých stranách vytvára podmanivú atmosféru tajomstva. Zavčas hmlistého rána desaťročný Daniel so svojím otcom navštívi posvätné miesto – Cintorín zabudnutých kníh. ,,Každá kniha, každý zväzok, ktorý tu vidíš, má dušu. Dušu človeka, ktorý knihu napísal, a dušu ľudí, ktorí ju čítali, žili a snívali pri nej. Vždy, keď sa kniha dostane do iných rúk, zakaždým, keď niekto kĺže pohľadom po jej stránkach, jej duch rastie a mocnie,“ povedal Danielovi jeho otec, keď v modrastom pološere prechádzal tajomným labyrintom knižnice, aby si vybral knihu, ktorú si osvojí, bude sa o ňu starať a preberie zodpovednosť za to, aby nezmizla, kým bude žiť. Chlapec si intuitívne vyberie knihu Tieň vetra od Juliana Caraxa. Nikdy o nej ani o autorovi nepočul. Keď sa do nej doma začíta, očarí ho do takej miery, že chce spoznať ďalšie Caraxove diela. Netuší, že táto túžba zmení jeho život. Autora nikto z otcových kolegov kníhkupcov a antikvárov nepozná, všetky jeho knihy niekto skúpil a spálil. Chlapec začne po tajomnom autorovi pátrať. Tento moment Zafón využíva na rozvíjanie dvoch dejových línií: dospievaniu Daniela a návratu do obdobia pred španielskou občianskou vojnou, ktorá sa realizuje vo fragmentoch chlapcovho pátrania po osudoch Juliána Caraxa. Osudy oboch hrdinov sa v istom okamihu stretnú a nápadne sa na seba podobajú.
Detektívna zápletka a široký časový záber takmer štyridsať rokov vytvárajú možnosť na postupné zaľudňovanie deja a prepájanie jednotlivých vedľajších príbehov do fascinujúcej skladačky. Autor sa s čitateľom zahráva, ,,podhadzuje” mu falošné stopy, nastavuje pasce a pascičky a rafinovane ho vtiahne do spleti komplikovaných vzťahov a silných citov. Napätie a prekvapivé riešenia dokáže autor čitateľovi ponúknuť v prvých dvoch tretinách románu, v závere je prekvapení podstatne menej a autor len dopĺňa detaily dômyselne vyskladanej rafinovanej mozaiky.
Dej je situovaný do Madridu minulého storočia a zachytáva obdobie Občianskej vojny a Frankovej diktatúry. Atmosféra by sa dala prirovnať k rozprávkovému mestu potiahnutému čiernym súknom. Zafón ťažobu doby umocňuje zobrazovaním mesta v hmle, šere a tme. V tme striehne zlo stelesnené policajtom Fumerom, krutým netvorom plným nenávisti, prisluhovačom akéhokoľvek režimu, ktorý mu umožňuje beztrestne ponižovať a ubližovať.
Obeťou mučenia Fumera je aj Fermín, bezdomovec, ktorý pomôže chlapcovi a jeho otec sa rozhodne zobrať ho pracovať do kníhkupectva. Práve Fermín – rebel, dobrodruh a intelektuál v jednom, sa stane chlapcovým dôverným priateľom a pomôže mu nielen s pátraním, ale aj s preklenutím problémov dospievania.
Zafónovi sa vďaka jeho rozšafnému rozprávačstvu, rafinovanej kombinatorike a mysterióznosti podarilo napísať román o tragickej láske a priateľstve ochotnom obetovať za svojho druha nielen majetok, ale aj život, román o zmysle spisovateľskej práce, o sociálnej nerovnosti, o politickej zvoli, o nezištnej láske, o rodičovskej láske... a to všetko bez toho, aby skĺzol ku gýču, aj keď v závere to bolo už-už na hranici.
Priznám sa, že údaje na prebale o tom, že z knihy sa predalo vyše milióna výtlačkov, ma skôr od čítania odrádzajú, ako motivujú, a pôvodne som mienila tento román len prelistovať. Uviazla som však v jeho podmanivej atmosfére.
Našťastie, Zafónových kníh Tieň vetra je dosť, neskončili v plameňoch ako diela Juliána Caraxa, a môj výtlačok nie je jediný vytiahnutý z Cintorína zabudnutých kníh, takže toto čitateľské dobrodružstvo je dostupné pre všetkých.
Antonia Bednáriková
