Prebudiť záujem o našu minulosť tým, že beletristickou formou priblíži doteraz nepoznané stránky života slovanských panovníkov, sa rozhodla Tatiana Macková (1963) vo svojej knižnej sérii Nitky osudu. Jej prvá časť niesla názov Milica a knieža a ponúkla príbeh o záhadnom franskom kupcovi Samovi, ktorý zjednotil slovanské kmene a postavil sa na ich čelo. Teraz sa k čitateľom dostáva Tieňohra (Artis Omnis 2015), v ktorej je ústrednou postavou slovanské knieža Pribina.
Autorka svoje rozprávanie začína v zime roku 658, keď knieža Samo zomiera, netušiac, že slávu jeho ríše prikryje prach zabudnutia a generácie jeho potomkov sa rozpŕchnu. Ale po rokoch, „nezávisle od seba, nevediac o pôvode krvi, čo im kolovala v žilách, sa začali hlásiť k moci dvaja mladí muži. V Nitre knieža Pribina a na Morave knieža Mojmír“.
Samotný príbeh zasadila Macková do obdobia rokov 828 až 833. Pribina nechal ako dar svojej kresťanskej manželke Valii z vznešeného bavorského rodu postaviť uprostred svojho sídliska Nitrava kresťanský kostolík. Odmieta však vzdať sa viery otcov, pokresťančiť celé kniežatstvo a podrobiť sa tak vláde Valiinho strýka Ratboda, markgrófa franských východných oblastí. Vie, že kým Franskú ríšu zamestnáva vojna s bulharským chánom Omurtagom, je v bezpečí, ale potom sa bude musieť brániť. Takže na hraniciach s Franskou ríšou buduje utajene, za pomoci bulharských utečencov, opevnené hradiská. Ale jeho plány prekazí zradca, ktorý už roky žije v Nitrave, a to, že Frankovia k nečakanému krvavému útoku z nechránenej strany podnietia jeho suseda – moravské knieža Mojmíra…
Tatiana Macková umne spletá viacero historicky známych mien a faktov s fikciou. Približuje nástup kresťanstva, krvavé vojny a boje, túžbu po mieri, intrigy, nenávisť, ale i lásku a oddanosť a večný boj dobra a zla. Zaujímavé čítanie môže hlavne u mladého čitateľa prebudiť chuť dozvedieť sa viac o živote našich predkov a našej histórii, vcítiť sa do atmosféry dávno zabudnutej doby.
