Vyhľadávanie
Ján Čomaj: Tisíc a jeden príbeh sochára Bartfaya
Bratislava, Perfekt 2007
V krátkom časovom odstupe vyšli známemu a autorsky mimoriadne plodnému slovenskému spisovateľovi a reportérovi Jánovi Čomajovi vo vydavateľstve Perfekt dve výpravné a zaujímavé knihy o slovenských sochároch. Nenapísal ich však zo svojho pohľadu, aj keď vlastné štylizácie a niektoré myšlienkové postupy sú badateľné, ale pokúsil sa pochopiť dušu umelcov a písať v ich zastúpení. Obe knihy sú pritom bohato doplnené autentickými spomienkovými fotografiami a najmä zobrazenými artefaktmi. No nielen preto sa oplatí ponoriť sa do nich až po korienky vlasov.
Popravde treba priznať, že Ján Čomaj o našom famóznom sochárovi krásy Tiborovi Bartfayovi už jednu knihu napísal. V edícii Memoáre, vydavateľstva Perfekt vyšla pod názvom Tisíc a jedna žena sochára Bartfaya. Kým prvá kniha sa venovala predovšetkým jeho dielu vo vzťahu k umeleckej dráhe, druhá bola spísaná s ambíciou zachovať príhody umelcovho života.
Prvá kapitola, vo vzťahu k zvyšku knihy pomerne rozsiahla, je skôr kapitolou úvah. Zarezonujú v nej zaujímavé myšlienky, okrem iného aj o jednom užitočnom ustanovení pre zestetizovanie nášho prostredia z bývalého socialistického stavebného zákona. Dve percentá z celkových nákladov musel investor povinne zakalkulovať na umelecké diela, ktoré stavby zušľachťovali. Kapitolou Hemisféry, Čomaj uvádza knihu a zároveň voľným rozvažovaním navodzuje neformálnu atmosféru pohody. Bartfay sa v ďalších kapitolách prejavuje už osobnejšie, menej politizuje o potrebe umenia pre život a viac názorne dokumentuje radosť z umenia a tvorby. Do detského, ba až prenatálneho obdobia sa vracia v kapitole Nezbedník, pohľad na svoju osobnosť dopĺňa v kapitole Skokan záberom do športovej minulosti až takmer súčasnosti, lebo niektoré športové disciplíny mu dodnes aktívne robia radosť zo života. Obe kapitoly veľa prezrádzajú o prepojení hravosti a tvorivosti. Napokon, k tomuto spojeniu v trochu inej podobe sa pripína aj kapitola Zvieratká. Nejde pritom iba o domácich maznáčikov, ale aj dravé šelmy. A tak pri zostavovaní charakteristiky Tibora Bartfaya by sme nemali opomenúť ani lásku k rôznorodým tvorom sveta a možno až nerozvážnu chuť riskovať. Kapitola Epizódy ponúka všehochuť až bláznivých, niekedy i bohémskych príhod, ktoré sa tomuto výtvarnému mágovi priplietli do cesty. Svoje zdôvodnenie majú aj dve pomyselné textové bodky v závere knihy. Stále je totiž čo dopovedať, stále je naporúdzi invenčnejšia pointa rozprávania o plnohodnotnom živote. O radosti z rozdávania krásy druhým.
Patrí sa tiež pripomenúť, že tentoraz v knihe nad sochárčinou prevažujú zobrazenia Bartfayových koláží, skíc, malieb, proste toho, čo je širšej verejnosti z autorovej tvorby menej známe. Ich výrazná estetická a výpovedná kvalita však presviedčajú o tom, že sa tak deje vlastne neprávom, plnohodnotne dopĺňajú jeho priestorovú tvorbu.
Na tisícovke príbehov Tibora Bartfaya cítiť, že boli vyrozprávané s chuťou, ľahko, optimisticky. Crčí z nich mladícky esprit a veselosť v súznení s hravým šantením a údivom z lásky, aj keď rôčky pribúdajú. Skúsenosť, ktorá sa ťažko získavala, vzbudzuje dnes dojem ľahkosti a až baletnej vzdušnosti. Je to príjemné čítanie.
Ľuboš Svetoň
