Vyhľadávanie
Ján Chryzostom Korec
Tisíc rokov Slovenska s Cirkvou
Bratislava, Lúč 2004
Prierez dejinami slovenskej katolíckej Cirkvi vzdialene pripomína monumentálne dielo nemeckého teológa Hansa Künga Katolícka Cirkev, ktoré nedávno vyšlo aj v slovenčine. Naozaj však iba vzdialene. Rozsiahla 800-stranová kniha kardinála Korca nemá žiadne vedecké ambície a aj jej literárna hodnota je diskutabilná. Je to skôr rozprávanie určené veriacim, ktoré malo možno hlbší význam v čase komunistickej totality, keď vznikalo. Dnes by sa žiadal už trochu hlbší pohľad. Autorovo zjednodušovanie sa síce dá pochopiť ako snaha preniknúť k najširším vrstvám čitateľov, ale tento zámer znižuje úroveň celého diela. V jeho poznámkach je často viac emócií ako faktov a jednotlivé historické udalosti autor hodnotí prehnane moralizujúco. Práve tu sa núka porovnanie s dielom Hansa Künga, ktorý ponúkol verejnosti skvelú, objavnú analýzu historického vývoja katolicizmu, kým kniha kardinála Korca neprekročuje rámec rozsiahleho kompilátu cirkevných dejín, navyše poznačeného ideologizujúcim, tvrdo konzervatívnym pohľadom. Autorovo hodnotenie úlohy husitov, jezuitov a evanjelikov je miestami až urážlivé a ide proti ekumenickému duchu súčasných cirkevných trendov. To všetko vyvoláva skôr rozpaky.
Na druhej strane treba oceniť komplexnosť diela Jána Chryzostoma Korca, ktoré sa snaží vyrozprávať dejiny slovenskej katolíckej cirkvi ako kontinuálny príbeh. Opisuje udalosti od postavenia prvého kresťanského chrámu a cyrilometodskej doby, cez prvé kláštory a svätcov, rozvoj cirkevnej charity a vznik kňazských bratstiev, venuje sa civilizačnému prínosu cirkvi, kultúrnym podnetom i náboženskej výchove. Neprimerane však bagatelizuje inkvizičné obdobie a práve tu vystupuje do popredia autorovo ideologické obmedzenie. Navyše, nie je mi jasné, prečo zakončil svoje rozprávanie v 19. storočí, keď práve to nasledujúce mohlo byť (aj z pohľadu čitateľov) najatraktívnejšie.
Eduard Chmelár
