Vyhľadávanie
Druhý ročník publikácie TOP 5 (editori Marta Součková, Ján Gavura, Richard Kitta, OZ FACE) treba hneď v úvode pochváliť a odporúčať. Oceniť jeho vydanie možno najmä preto, že v slovenskej vede existuje len málo textov podobného literárnokritického zamerania, no ich potreba a túžba po nich (zvlášť medzi študentmi literatúry) je evidentná. To si uvedomujú aj samotní autori, ktorí sa do veľkej miery pohybujú vo vysokoškolskom prostredí, azda aj preto vytvorili súbor akýchsi rebríčkov najzaujímavejších piatich prozaických a piatich poetických kníh, ako aj piatich výtvarných projektov z roku 2011 spojených s interpretáciami.
Prozaický blok otvára M. Kendra analýzou Ballovej novely V mene otca. Príspevok skúma jej prepojenie s inými autorovými textami, semiotické aspekty dotvárajúce rozprávanie, ako intertextualita a intratextualita, či dekóduje rozvetvený topos rodiny. Kendra odkazuje na viaceré štúdie či recenzie, neostáva však v referenčnej rovine, ale živo s nimi polemizuje. D. Lešová sa v analýze románu Miesta v sieti od Veroniky Šikulovej špecificky venuje otázke rodového členenia sveta. Knihu Hraničný prípad od Pétera Hunčíka považuje L. Machala za výnimočnú minimálne z jedného dôvodu: bola zaradená do desiatky nominovaných titulov ceny Anasoft litera v roku 2012. Medzi finalistami bola i spomínaná Šikulová, ale aj ďalšie dve prózy zaradené do zborníka: Carpathia od Maroša Krajňaka a Dandy Michaely Rosovej. V prvom prípade sa P. Markovič zamýšľa nad priestorom textu, interpretácii Dandyho od M. Součkovej predchádza stručný prehľad tematickej i lexikálnej detabuizácie v ponovembrovej literatúre.
Básnický výber začína I. Hostová analýzou zbierky Básne „zabudnutého“ Františka Andraščíka. V interpretácii zbierky Havranjel od Evy Luky M. Klapáková uvažuje o etymológii samotného názvu, no aj o „vplyve japonskej kultúry, motívoch sna a snenia, ženstva a materstva, o spôsobe modelovania partnerských vzťahov či telesnosti“. Pomerne rozporuplne vníma zbierku Tichožitia L. Šafranová. Podľa nej má Stanislava Repar vhodné predispozície na napísanie kvalitného umeleckého textu, avšak v tomto prípade často nebola schopná „sebareflexie“ a nevyhla sa „neraz i začiatočníckym nedostatkom“. Vari najväčší rozsah publikácie zaberá interpretácia zbierky Agda Bavi Paina Rytier bez básne a Hany od P. Triznu, azda preto, že zaoberať sa jeho tvorbou znamená poukázať aj na autorovu mystifikáciu. Poetický blok uzatvára J. Gavura analýzou zbierky Martina Vlada Olej.
Posledná časť knihy ponúka rýchly, no pútavý pohľad na súčasnú výtvarnú scénu a nové médiá, je doplnená mnohými fotografiami, ukážkami a grafickými stvárneniami. Analyzuje sa v nej tvorba M. Adamčiaka, J. Vasilka, umeleckej skupiny Kassaboys, M. Čorejovej a J. Šicka mladšieho.
