Vyhľadávanie
Bratislava, Kalligram 2010.
Preklad Miroslav Marcelli
Rozporuplného, jednoznačne do konkrétneho filozofického smeru nezaraditeľného mysliteľa Michela Foucaulta poznáme u nás vďaka prekladom jeho diel (napríklad už klasické diela Slová a veci či Dozerať a trestať), ako aj vďaka početným štúdiám a dvom monografickým prácam, ktoré mu venovali naši filozofi (jeho prekladateľ M. Marcelli a I. Buraj).
Opätovné vydanie taktiež už klasického, rozsahom neveľkého, no významom dôležitého spisu Toto nie je fajka (1. vydanie Archa 1994) ponúka Foucaltove originálne a inšpiratívne reflexie slávneho rovnomenného obrazu René Magrittu. Sprevádza ich spochybňovanie princípu napodobňovania, ktorý bol jedným z hlavných princípov v západnom maliarstve. Foucault zdôrazňuje myšlienku, že v Magrittovom obraze začína fungovať a „do obehu vstupovať“ obraz, ktorý nemá vonkajší vzor, predlohu, teda nič, čo by bolo dané mimo neho, neimituje.
Nanovo otvára problém napodobenia či reprezentácie, neraz tematizovaný aj ako vzťah originálu a kópie (napodobeniny), ktorý je v dejinách filozofie starý a riešil sa v rôznych smeroch, pričom odpovede naň nadobúdali rôzne podoby. Ak by sme siahli až do antiky, stretli by sme sa s Platónovým tvrdením, že v takom prípade ide o prelud. Platón preto odsudzoval umelcov ako tvorcov preludov. V súvislosti s týmto problémom sa používa pojem simulakrum. Priťahuje pozornosť aj viacerých súčasných filozofov a stáva sa témou v úvahách o modernej vizuálnej kultúre.
Vráťme sa však k Foucaultovi, filozof v spise Toto nie je fajka prichádza (podobne ako aj v iných svojich dielach) s úmyslom rozkladať ilúzie, ktoré môžu byť (a aj boli) barličkami celých kultúrnych epoch. Minuciózne analyzuje v novej perspektíve vzťah predmetu a toho, čo ho reprezentuje, a pozorne „čítajúc“ Magrittovu kresbu prichádza k názoru, že sa tu narušili a prevrátili tradičné vzťahy medzi jazykom a obrazom, medzi textom a figúrou, medzi hovorením a reprezentovaním. Pri čítaní knižky nás vťahuje do postupného odhaľovania vzťahov a nevzťahov medzi výtvarným a jazykovým vyjadrením, kresbou a písmom, alebo napríklad aj medzi obrazom a jeho názvom. Pri analýze Magrittovej fajky, ktorá nie je fajkou, venuje filozof ťažiskovú pozornosť fenoménu kaligramu, ktorým podľa neho dochádza k stieraniu tradičných protikladov medzi ukázaním a pomenovaním, stvárnením a povedaním, reprodukovaním a artikulovaním, napodobením a označením. Knižka osloví nielen filozofov a estetikov, ale každého, kto sa zamýšľa nad otázkami moderného umenia.
