Tovar – Tatiana Melasová – Príbeh ako svedectvo

Príbeh ako svedectvo

Príbeh ako svedectvo

Tatiana Melasová: Tovar, Bratislava, Marenčin PT 2010

  Čitateľom, ktorí občas zablúdia na najnavštevovanejší slovenský blogový portál, iste nie je neznáme meno Vladimíra Schwandtnera spájané s liečbou drogovo závislých ľudí. Na pultoch kníhkupectiev už niekoľko dní púta pozornosť kniha jednej z jeho zverenkýň, Tatiany Melasovej, s názvom Tovar. To, že pôjde o tovar v ľudskej podobe je zrejmé už podľa ilustrácie na obálke. Chronologický príbeh mladého dievčaťa vyrozprávaný v prvej osobe zaujme svojou sugestívnosťou, ktorá je výraznejšia o to viac, že ide o skutočné udalosti. Autentickosť sa odráža aj v špecifickom slangu ulice použitom na ploche celého príbehu. Opis priebehu Tatianinej závislosti, postupný proces prepadávania drogám, ktorý ju doviedol až k dobrovoľnej prostitúcii, nemá literárne ambície v zmysle túžby po ocenení zo strany literárnej kritiky. Je to však úprimná spoveď mladého človeka, ktorý nám odkrýva naozaj všetko aj s bolestivými detailmi v snahe očistiť sa a súčasne nepriamo varovať pred nebezpečenstvom hazardnej manipulácie s drogami. Naturalistické príhody zažité počas prostitúcie v zahraničí dosvedčujú, že Tatiana Melasová si svoj pomyselný pohár trpkosti vypila až do dna.

  Podnet na vznik diela vzišiel z iniciatívy Vladimíra Schwandtnera počas nakrúcania Tatianiných spovedí na videokameru v rámci terapie, od čoho bol len krok k nápadu dať tomuto svedectvu aj knižnú podobu. Ako hovorí v doslove samotný iniciátor, kniha „nebola napísaná ako šokujúci bulvárny príbeh, aby sa (Tatiana) zviditeľnila za každú cenu.“ Je to skôr memento, ktoré nám môže pomôcť lepšie pochopiť psychiku a zmýšľanie drogovo závislých ľudí, poprípade nás upozorniť na prvé varovné príznaky akejkoľvek závislosti. Aj tento fakt je jeden z dôvodov prečo má Tovar dostatočný potenciál zaujať aj čitateľov, ktorí inak nevyhľadávajú knihy s podobnou tematikou.

Veronika Svoradová