Vyhľadávanie
Barboru Kardošovú poznajú čitatelia ako scenáristku, filmárku a ako autorku ženských bestsellerov. Román Traja kamoši a fakticky fantastický bunker je jej debutom pre detských čitateľov. Cieľovou skupinou by mohli byť deti od 10 rokov. Naznačuje to jazyk a štýl. A tiež problematika: príbeh sa dotýka otázok hľadania vnútorného balansu, ozrejmovania si toho, čo je pri vnímaní seba i tých druhých pravda a čo sú domnienky. Sú to témy, ktoré si detský čitateľ plnšie vychutnáva s blížiacou sa pubertou. Román neprekračuje ambície ľahkého bestsellerového žánru.
Hlavný protagonista je jedenásťročný Juraj s význačnou osobnostnou črtou – komplikovaným prežívaním svojho „statusu“ prostredného dieťaťa. Trpí pocitmi nedostatočného záujmu zo strany členov rodiny. Prejavuje sa ako introvert: čitateľovi s príznačnou precíznosťou vykladá o emocionálnych poryvoch, sprevádzaných predstavami o vlastnej opustenosti. Bolo by však chybou uveriť mu, že je bezmocným nešťastníkom. Jeho postrehy, glosovanie situácií, vášeň pre stratégovanie v okolnostiach, ale aj otvorené prejavy napríklad voči šikanárskym spolužiakom svedčia totiž o opaku. O opaku vypovedá aj to, ako odvážne nadväzuje vzťahy s dospelákmi či s deťmi. Najmä s Laurou, vnučkou istého, podľa Juraja, divného dedka. Týmto vzťahom vytvára autorka svojmu hrdinovi tak trochu romantizujúci priestor pre osobný únik – priamo v srdci prírody. Dedko Tomáš Sova je totiž milovník lesa a poľovník. Laura býva s ním, lebo trpí astmou a prostredie prírody jej prospieva. Pobyt v lese prospieva aj Jurajovi. Nájde si útočisko – bunker. Teda konečne vlastné miesto, po ktorom ako prostredné dieťa veľmi túži. Autorka cielene harmonizuje dej. K príbehu sa postupne pripájajú nové kontakty a vzťahy. Juraj sa osmeľuje, dozrieva a začína vnímať, že nie je prehliadaným. Navyše má zásluhu na tom, že sa v jeho okolí upravujú či stabilizujú životy iných ľudí. Objavuje sa v ňom teda HRDINA. Čudák a osamelec, profesor Množina, sa vďaka Jurajovi dostáva z nemocnice. Záhadne pôsobiaca osamotená veterinárka Angelika Múdra sa stáva členkou Jurajovej rodiny a na Vianoce sa po mnohých rokoch Jurajovým pričinením uzmieri so svojím bratom, dedom Sovom. Aj on pribúda do rodiny ako adoptovaný člen. Navyše jeho zmierenie s Angelikou je túžobným želaním Laury. Napokon i jej i Jurajovi ich vzájomné kamarátstvo tiež obohatilo život. V závere sa Jurajova pozícia zmení aj v inej veci. Nebude viac jediným prostredným dieťaťom. Do rodiny im totiž pribudol prírastok, sestrička.
Všeličo robí knihu príťažlivou už na prvý pohľad. A v tejto súvislosti chcem predovšetkým pochváliť ilustrácie Katky Slaninkovej. Odviedla vynikajúcu prácu v tom, že si dokázala udržať tvorivú autonómiu a pritom nestratiť kontakt s textom. Jej kresby na viacerých miestach rozprávanie podnetne dopĺňajú a značne vyzdvihujú. Miestami zdôraznia pointu. Alebo hravo „kontrujú“ humornému štýlu autorky. Zmysel ilustrátorky pre detail vie čitateľa vtiahnuť aj do emocionality príbehu, a dokonca aj hlbšie, než sa to podarilo autorke. Tá sa usiluje vyjsť v ústrety čitateľovi. Pritom zúročila skúsenosti scenáristky. Zostavením scén i štýlom rozprávania vie naznačiť, že sa pozerá očami jedenásťročného chlapca. Prestrihy v menších a väčších scénach vyvolávajú dojem dynamického deja. Ale len dojem. V skutočnosti zostala na úrovni účelového pohrávania sa s „rekvizitami“ a efektami. Patria k nim aj problémy a témy, ktoré sa tokom príbehu mihnú. Pripomínajú mi vodu, ktorá sa vyleje z koryta. Pôsobia mohutne, zachytia pozornosť, navodzujú pocit riavy, no chýba im HĹBKA skutočného vodného toku. Ale tak to často s tzv. ľahkým čítaním býva. A túto latku zrejme autorka ani nemienila prekročiť.
