Treba na chvíľu odísť - Pavol Weiss

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2011

Dvanásť krátkych príbehov autora, ktorý má na svojom konte dva romány, novely, dve divadel­né hry. Pravdupove­diac, riadna odvaha pustiť sa na dnešný knižný trh so zbier­kou poviedok.

Chlapec kradne z komory kockový cukor, čaká na Winnetoua, no prichádzajú tanky s hviezdami. Momentka z detstva v kontak­te s realitou politiky a histórie. Rozprávka sa končí (Posledné prázdniny náčelníka Komančov). Muž objaví schopnosť lietať bez krídel, no šťastie máva iné konce (Vlastnosti letu). Mačka má sedem životov, kôň tri, no aj to môže byť primnoho. Gazda prehráva koňa i nádej, vojak sa nevyhne granátom, Róm, ktorý zrádzal, skončí zašitý v  konskom bruchu a ženy, ktoré sa nechcú vydať, nemajú rady špagety (Stredne unavený kôň). Inžinier predvída budúcnosť, čoraz viac sa bojí lietadiel, výťahov, neekologických potravín (Treba na chvíľu odísť). Neistota privoláva hyperabsurditu. Dve poviedky sú založené na prelínaní sna s realitou, ďalšia (CCC – Cephalus computer corporation, Ltd.) sa venuje nebezpečenstvu virtuálnej re­ality. Fantastické ozvláštnenie poskytuje Weissovi prostriedok na hlbší prienik do vzťahov postáv. Autor sa zameriava predo­všetkým na fenomén míňania sa (Let motýľa, Hnojivo tohto sveta). V živote sú neraz určujúcejšie osudové minutia ako osudové stretnutia. Manželia, skladník a  inžinier, muž a  vodná víla, žena a  milenec na ško­lení sa stretávajú (definitívne) iba v rámci ilúzie. V realite Weissových textov ostáva každý sám z  vlastnej viny. Sklamanie sa stáva osudom. Len deti ešte dúfajú, že keď sa naučia čítať a písať, rozlúštia aj tajomné kliky háky na tankoch (s. 175).

V  poviedkach prevláda smútok, melan­chólia, tragickosť. Východiskom vzťahov je krehkosť zlyhania kontaktov. Citlivo navodený dojem nádeje, keď hrdina stále dúfa (Pre lásku), strieda prekvapivá poin­ta (Vlastnosti sna). Korenie dodáva zmysel pre detail (fľaše piva a  topánky mŕtveho v poviedke Deň ako stvorený na lásku). Vo viacerých textoch hrá dôležitú, ba priam rozhodujúcu úlohu sociálne zázemie po­stáv (Hnojivo tohto sveta), ktoré predurčuje osudy. Podstata aj v tomto prípade spočíva vo všeobecne ľudskom hľadaní, blúdení, nenachádzaní. Boháč je nešťastný zdanli­vo inak, predsa rovnako ako chudák.

Napriek závažnosti a hĺbke tém si prózy Pavla Weissa zachovávajú komunikatív­nosť. Bez experimentov. Zdanlivo jedno­ducho a presne. Príbehy jeho poviedok sú vyrozprávané nevtieravo, takže kĺžeme riadkami. Stojí za to na chvíľu sa pozasta­viť, azda sa aj vrátiť. Mimochodom, o čo ľahšie sa texty čítajú, o to ťažšie sa o nich píše. Vytvorené obratne, s prehľadom, ne­potrebujú vysvetlenie, vystačia si samy.