Tri lásky Terézie Vansovej – Peter Glocko – S veľkou dávkou empatie

S veľkou dávkou empatie

S veľkou dávkou empatie

Peter Glocko: Tri lásky Terézie Vansovej. Bratislava, Perfekt 2007

  „Tereza, nepíš o sebe, o svojich smútkoch, píš o svojich drahých ľuďoch. V duchu som už nazvala svoje spomienky (skôr pripomienky a rozpomienky, než memoáre) ,Moje drahé postavy´,“ (s. 68) – v tomto duchu akoby aj spisovateľ Peter Glocko pochopil a prijal svoje poslanie: priblížiť neľahké roky života našej klasičky po boku chorľavého a neurotického manžela Jána. Vznikol tak ani nie príbeh v príbehu, ale naopak, vzniklo množstvo príbehov. Spoznávame Vansovej detské roky, keď ju očarili rozprávky a povrávky zo života ľudu, ako aj jej odchod od rodičov za manželom, s ktorým prežívala neľahké obdobia aj životné tragédie, ako stratu malého synčeka. Sledujeme každodenné zápasy budúcej spisovateľky o životné šťastie, pohodu, ale niekedy aj jednoducho o dostatok času na písanie, na zachytávanie historiek (ako ich neraz počúvala od obľúbenej tetky Martinovie i sama prežívala), spoznávame mnoho ľudí z rodiny i celkom cudzích, ktorí sa u Vansovcov na fare sotva mihli. Vansová približuje aj veľkú záľubu svojho manžela vo včelárstve, a tak aj osobnosť Jána Vansu, o ktorom na okrajoch literárnej histórie koluje mnoho rečí, neraz prifarbených.

  Glockove svižné dialógy a nielen konkrétne, ale aj sympatiou a hlbokou empatiou preteplené opisy umožňujú knihu čítať ako svojimi kvalitami nekaždodenné literárne dielo, ktoré sa tým, že sa zaoberá známymi postavami, ešte nedostáva medzi populárno-náučnú literatúru, ale každou vetou si ponecháva kvality dobrej, vydarenej umeleckej prózy. Samozrejme, za všetkým badať autorovo úsilie o čo najbohatší pramenný materiál, a hoci tak vznikla jeho, Glockova Vansová, nemáme nijaké rozpaky zároveň ju prijímať ako našu.

  „Tiché šťastie“, ako ho Vansovci prežívali, o čom svedčí aj Jánov list, publikovaný v tejto knihe, to, „ako sme sa vedeli tešiť z maličkostí“ (s. 57), napovedá o výnimočnej zrelosti aj mladej Terézie Vansovej, ktorá sa vedela vzoprieť svojmu údelu. Dopredu ju hnala túžba po vedomostiach i po harmónii, a pokiaľ sa dalo, aj popri svojich povinnostiach kňazovej manželky sledovala vtedajší slovenský literárny život.

  Knihu dopĺňajú veľmi jemné a nevtieravo elegantné ilustrácie Dariny Dobrovodskej-Berkovej, vydavateľstvo Perfekt ju vydalo na kvalitnom papieri, v grafickej úprave Petra Lukáča. Po jej prečítaní sa čitateľa možno namiesto tichého šťastia, ako ho poznali a prežívali Vansovci, zmocní pocit tichého nadšenia: aj takto pútavo, ako nás Peter Glocko napokon neraz už presvedčil, možno písať o slovenských literátoch, ktorých mená v čítankách už možno trochu zošedli pod náporom všetkých postmoderien. Glocko ich vyťahuje na svetlo a robí to erudovane, šťavnato a pôvabne.

Viera Prokešová