Recenzia
Zuzana Chlebová
23.05.2013

Tri lásky - Tomáš Janovic – Milan Lasica – Pavel Vilikovský


Bratislava, Marenčin PT 2010. Ilustrácie Marek Ormandík

„Milovali sa, vzali sa, žili šťastne.
On v Košiciach, ona v Komárne.“

Kornel Főldvári

Po úspešnom projekte Tri kostoly (Marenčin PT 2009), v ktorom sa stretli báseň, esej a poviedka od troch našich literátov zastupujúcich zároveň tri odlišné vierovyznania s ilustráciami Mareka Ormandíka, objavila sa ďalšia nevšedná kniha postavená na rovnakom princípe rozdielnosti uchopenia spoločnej témy Tri lásky. Básnik a aforista Tomáš Janovic v štrnástich Smutných anekdotách otvára nekonečnú tému lásky, ktorá sa vinie celou líniou knihy. Koketná a ironická atmosféra pokračuje cyklom textov a básňou Milana Lasicu – O láske, Opäť o láske, Ešte raz o láske a Kúsoček páperia. Autorom posledných dvoch poviedok Prvá láska a Telovka je spisovateľ Pavel Vilikovský. Vtipnú bodku na záver knihy predstavuje epilóg Happyend od publicistu Kornela Főldváriho: „Milovali sa, vzali sa, žili šťastne. On v Košiciach, ona v Komárne.“

Autori majú už veľa nažitého, o láske vedia svoje, a to sa premietlo aj do ich textov. Janovic sa zameral na tú menej radostnú stránku lásky a azda najoptimistickejšie vyznieva jeho anekdota Pri káve s Milanom Lasicom: Manželia sa po rokoch stávajú v lepšom prípade priatelia, v horšom súrodenci.

Ani Milan Lasica sa nerozhodol pre romantickú optiku. Svojím typickým štýlom zabrúsil v poviedke O láske aj do iného druhu vášne – prehnanej oddanosti idei, ktorá môže byť pohromou pre lásku partnerskú. V príbehu Marcela sme zase svedkami toho, že múdry chlap s múdrou ženou môžu žiť v spokojnom a šťastnom manželstve, ak si uvedomujú, že šťastie je prchavé, kým spokojnosť je stav trvalý. Aj nuda je svojím spôsobom pre vzťah prospešná. Hľadať z nej únik nie je vždy ten najlepší nápad. Ani keď manželka odíde do kúpeľov... Lasicove úvahy nad večnou témou lásky sa odkrývajú aj v treťom texte: „Písať o láske je riskantné. Niečo napíšete a povedia, že je to banálne. Lebo je to o láske. A ak to nebude banálne, určite povedia, že je to zaujímavé, ale o láske to nie je.“ Úvahy postupne prechádzajú do príbehu o neopätovanej, bezhlavej, ale aj skutočnej láske. Manželstvo nezamilovanej Vilmy so zaľúbeným Ctiborom naruší ošiaľ lásky hrdinky k susedovi, ktorý o jej existencii nemá ani potuchy a prehliada ju. Láska ju tak opantá, že sa skutočne stane neviditeľnou. Absurdnú situáciu autor vtipne vypointuje, zloží Vilme ružové okuliare a vráti ju samej sebe aj rodine.

Rozličné podoby lásky v poviedke Prvá láska ponúka aj Pavel Vilikovský. Okrem chlapčenského nedočkavého očakávania okamihu, keď ho zasiahne láska, slúži mu Fedorov príbeh na zobrazenia života menej šťastných, odkázaných na pomoc iných. Fedorovo stretnutie s mentálne a telesne postihnutým strýkom v opatere rehoľných sestričiek, ktorých životným poslaním je rozdávať lásku najnúdznejším, je zároveň aj ústrednou zápletkou poviedky a zdrojom kultivovaného humoru.

V ostrom kontraste s pôvabným príbehom o Fedorovi je mrazivá poviedka s tajomným nádychom Telovka. Rozprávačkou je záhadná imaginárna Telovka so svojou špecifickou predstavou Boha a prenikavým, veľmi kritickým pohľadom na človeka. Ľudí pokladá za nepodarky, jediný dôvod existencie si vie vysvetliť len tým, že Boh ich má „na zábavu“. Panuje tu väčšmi neláska ako láska, absencia lásky a neovládnuteľná túžba po nej vedie vychýleného hrdinu k zločinu.

Obálku, grafickú úpravu a kresby s témou lásky vytvoril významný slovenský umelec Marek Ormandík. Register tém spočíva v zobrazení tvárí, ľudských figúr a anjelov. Pre Ormandíkovu tvorbu je príznačné, že kladie dôraz na sám spôsob reprezentácie so zámerom zachytiť náladu a výraz tváre, či ľudského tela. Zachytáva ich expresie, dáva výraz afektom a emóciám. Čitateľ spoľahlivo identifikuje Ormandíkov špecifický výtvarný rukopis. Kresby reprezentujú tvár, telo alebo jeho časť a minimálne skupiny figúr, väčšinou dvojice. Mimika tváre a gestá sú viazané na telesnosť a vyjadrujú ich emocionálne naladenie. Sú groteskné i tragické, nabité erotikou a napätím. Dominuje expresívna farebnosť, lineárna kresba, škicovitý rukopis, rázne a jasne čitateľné ťahy farbou.

Zuzana Chlebová