Vyhľadávanie
Dianne Setterfieldová
Trinásty príbeh
Bratislava, Ikar 2007. Preklad Zdenka Buntová
Setterfieldová vyštudovala romanistiku a venovala sa francúzskej literatúre 19.a 20. storočia, predovšetkým dielu André Gidea. Pôsobila na viacerých univerzitách vo Francúzsku aj vo Veľkej Británii ako docentka. Neskôr sa preorientovala na domácu klasickú literatúru. Svoj spisovateľský sen si splnila vlani debutom Trinásty príbeh. Ale akým debutom?! Okamžite obsadil prvé priečky v amerických rebríčkoch bestsellerov, práva už kúpilo vyše 35 vydavateľstiev a kniha sa predáva v takmer 40 krajinách. Všade s úspechom. V čom je Trinásty príbeh výnimočný?
Autorka sa venuje profesionálne literatúre, má veľa naštudované, je teda teoreticky vynikajúco podkutá. A má talent a trpezlivosť. Román vraj písala päť rokov. A pri čítaní to cítiť. Starostlivo vybudovaná kompozícia, premyslené, ale nie prešpekulované vedľajšie príbehy, prepracované detaily, ktoré sú ako kúsky skladačky, ktoré v závere spolu vytvoria nádherný celok. Nijaký na objednávku zbúchaný triler, ale poctivo vysadený gotický román.
Margaret Leová pracuje s otcom v ich antikvariáte a píše amatérske biografie. List od najslávnejšej anglickej spisovateľky Vidy Winterovej, v ktorom ju žiada, aby napísala pravdu o jej živote, zahalenom množstvom dohadov a výmyslov, je veľkým prekvapením. Margaret nikdy nepísala o živých, a paradoxne, hoci Winterová napísala vyše päťdesiatky kníh, ona, vášnivá čitateľka, nečítala ani jednu. Medzi otcovými vzácnosťami nájde jej debut Trinásť príbehov o premenách a zúfalstve. Vzácnosť je v tom, že ide o prvé vydanie debutu, a chybné. V knižke je len dvanásť príbehov a ďalšie vydania sa volali Príbehy o premenách a zúfalstve. Hneď prvé riadky ju očarili.
,,Všetky deti si vytvárajú mýty o svojom narodení. Všetky bez výnimky. Chcete niekoho spoznať? Jeho srdce, spôsob uvažovania, jeho dušu? Potom ho požiadajte, aby vám porozprával o časoch, keď sa narodil. To, čo sa dozviete, nebude Pravda: bude to príbeh. No nič nie je výrečnejšie ako príbehy.”
Margaret ponuku prijíma a jej rozhodnutie ovplyvní, že Vida spomenie dvojčatá. Aj ona má totiž svoje tajomstvo. Rodičia pred ňou zatajili, že mala sestru–dvojičku, ktorá zomrela. A ona má stále pocit, že jej čosi chýba.
Vida rozprávanie začína narodením Izabely na panstve Angelfield za hroznej búrky. Matka pri pôrode zomrela a otec sa s chorobným žiaľom izoloval od sveta v svojej izbe. Až po dlhých mesiacoch ho k životu opäť prebrala práve dcéra, ktorú zahŕňal chorobnou láskou. Vášnivo ju miloval aj starší brat. Rozmaznané dieťa doviedlo panstvo k začiatku úpadku. Po otcovej smrti sa aj súrodenecká láska mení na zvrátenosť. Izabela zmizne z domu a vydá sa. Na panstvo sa vrátila po smrti muža s maličkými dvojičkami Adelíne a Emelíne. Na schátranom panstve sa o dievčatká starala stará pestúnka so záhradníkom, lebo súrodenci sa o ne postarať nevedeli. Izabela skončila na psychiatrii, kde aj zomrela. Brata jej smrť tak zasiahla, že sa zavrel do izby a nikdy viac z nej nevyšiel. Divoké dvojčatá bez výchovy a vzdelania mala usmerniť guvernantka Hester, ktorá však s nezvládnuteľnými dvojčatami urobila osudový experiment, oddelila ich od seba.
Rozprávanie umierajúcej spisovateľky sa prelína s Margaretiným overovaním si, či jej Vida vraví pravdu, a tak sa príbeh rozvíja o vedľajšie línie a ďalšie postavy, z ktorých každá má svoje miesto v príbehu, lebo narodenie nie je skutočný začiatok, je iba pokračovaním príbehu niekoho iného.
Setterfieldová vo svojom románe plnom tajomstiev, vášní, lásky, nešťastia, hrôzy, ale aj mystiky, ľudskej osamelosti a bolesti ukázala svoj mimoriadny cit pre slovo a štylistiku. Aj hrozné a nechutné veci dokázala opísať bez hrubých slov, povedala by som až cudne, a pritom v čitateľovi pocit hnusu a hrôzy vyvoláva. Je to aj vďaka jej práci s detailnými opismi, ktoré dej spomaľujú, ale nebrzdia a doslova čitateľa vťahujú do príbehu. Prostredie sa pre čitateľa stáva dôverne známym, plnokrvné postavy sa stávajú jeho blízkymi a autorka ich spoločne vedie k rozuzleniu príbehu. Občas ich nechá zísť z cesty, aby im nakoniec predviedla prekvapivé rozuzlenie. Román možno prirovnať k Jane Eyrovej, ktorá sa aj často v diele spomína, aj tu je kľúčovým bodom ničivý požiar. Brilantný moderný román s ľahkým nádychom staromódnosti ponúka čitateľský zážitok podobný očareniu z románov sestier Brontëových, Daphne du Maurier či Jane Austenovej.
Margita Bíziková
