Vyhľadávanie
Dobrodružstvá chlapcov spod Zobora
Laco Haas: Trogári, Bratislava, Vydavateľstvo DAXE 2010
Memoáre zvyknú neraz podceňovať najmä milovníci fiktívnej
literatúry, lebo v nich nevidia ani rozlet fantázie, ani vernú historickú literatúru. Obzvlášť silne postihuje tento dešpekt práve spomienky na detstvo a mladosť. A pritom aj takáto spomienková literatúra - vo svojom súhrne - predstavuje mozaikové kamienky detailov a atmosféry do celkového obrazu histórie. Ich selekciou a sceľovaním vznikajú doplnkové obrysy pre základné, nosné historické fakty, pre ich dokreslenie a vyfarbenie.
Vo Vydavateľstve DAXE vyšla knižočka spomienok Laca Haasa na detstvo a mladosť s názvom Trogári. Taká totiž bola prezývka obyvateľov mesta pod Zoborom, Nitranov. Ide o detstvo a mladé letá nitrianskych šarvancov, medzi ktorých autor kedysi patril, aby sa naostatok stal kronikárom ich dobrodružstiev. Za predpokladu, že si nepísal denník, treba obdivovať jeho brilantnú pamäť, s akou si pri písaní plasticky vybavoval tieto dávne udalosti. Z knižočky sa dozvieme o takmer foglarovských dobrodružstvách pri pátraní po rozličných tajomstvách, skrytých pokladoch a katakombách, ale aj o zážitkoch humorných, motivovaných detskou naivitou i túžbou vyrovnať sa svojim romanticko-románovým hrdinom.
Mladý čitateľ ocení azda najviac príbehy s tajomstvom, príbehy odvážnych pátračov v krátkych nohaviciach. Starší čitateľ starší si tu všeličo prečíta s pobaveným úškrnom a zaspomína si na podobné zážitky z vlastného detstva, takže napokon ocení aj tento spomienkovo motivačný impulz. Osobne by som sa v tejto kultivovane nepísanej knihe vyhol spomienkam na „pokakané" zážitky, ktoré mi pripadajú viac trápne ako smiešne. Ale azda je to len moja subjektívna výhrada, ktorú možno napadnúť námietkou, že šarvanecké príbehy nemôžu byť esteticky cudne vysterilizované.
Autora Laca Haasa a jeho kamarátov obmedzovala v detstve ľudovodemokratická, pofebruárová prepolitizované a prekádrovaná realita, ktorá nahradila dobrodružný skauting nudným pionierskym schôdzovaním. Preto boli chlapci vtedy odkázaní na spontánne vymýšľanie rozličných hravých a dobrodružných aktivít, ktoré neboli vždy rozumné a prinášali nezriedka namiesto poučenia trpké ponaučenia cestou omylov a bolestivých kolízií. Chýbal im oficiálny, inštitucionálny, profesijné premyslený a odskúšaný rámec rešpektujúci prirodzenú túžbu po zážitkoch v podobe skautských oddielov alebo Foglarových čitateľských klubov pri časopise Vpřed. Aj v tom je Haasova kniha verným zrkadlom vtedajších čias. Otázkou zostáva, kam sme v tomto smere dospeli dnes...
Milan Kenda
