Vyhľadávanie
Príbeh bez príkras
David Gemmell
Trója. Pán strieborného luku
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006
Preklad Oto Havrila
Sloboda výmyslu a výmysel ako živel plný hodnôt v prvom zväzku Gemmellovho románu je skutočnou poctou Iliade ako základnému kameňu európskej epiky. V posledných rokov na nás číha veľkofilm – ale i Simmonsov pokus podať Iliadu v sci-fi rúchu. Práve v porovnaní s Danom Simmonsom, ďalšou z legiend americkej fantastiky, vystúpia na povrch špecifiká Gemmellovho prístupu. Simmons v románe Ilion ponúka príbeh o Tróji ako riadený inými bytosťami (k slovu sa dostanú mimozemšťania – a nie iba jednej rasy). Jedna z hlavných postáv sa rozhodne vzoprieť sa hre s figúrkami a priebeh príbehu zvrtne úplne inak.
Pre Simmonsa je teda dôležité vnímanie predlohy – prvotného príbehu ako roviny, ktorá zložito cez tri dejové línie, miestami až neprehľadne štruktúrovaným textom bude zrkadliť ďalší priebeh deja (v českom preklade som mal k dispozícii zatiaľ len prvý zväzok príbehu). V texte iskrí autorova erudícia a duchaplnosť. V Hyperione je to Keats, v Ilione Iliada – zakaždým ide o prelínanie estetického s gnozeologickým – nádherný oriešok na rozlúsknutie, tak trocha z odstupu. V tejto konfigurácii však nieto veľmi miesta pre etické. Len veľmi ťažko dokážeme určiť, kto je u Simmonsa „dobrý“ a kto „zlý.“ V porovnaní so Simmonsom sa Gemmell ako rodený epik neusiluje príbeh prerozprávať, ale košatí pozadie o ďalší príbeh – vlastný.
Hlavným hrdinom Gemmellovej trilógie, prerušenej autorovou smrťou, je Helikaón, známy skôr ako Aeneas. Sledujeme osudy hrdinu i jeho blízkych – autorom primyslených postáv – Egypťana Geršoma, chetitského siláka Bujaka či mladučkého Xandra. Helikaón ako bojovník proti pirátom a staviteľ lodí s neobvyklou konštrukciou nás uvádza do starovekého sveta presiaknutého morskou soľou a do diaľok sa ozývajúcimi výkrikmi mužov pri veslách. Pretože tu ide o rozsiahly priestor – pre veľkú epiku. Odysseus sa javí nie ako ľstivý ukrutník, ale rokmi, udalosťami a predovšetkým príbehmi poznačený skúsený muž. Otvárajú sa nové pohľady na Agamemnona, Kassandru, no najmä Andromachu, ktorá je Helikaónovi dôstojnou spoluhráčkou a hlavnou ženskou protagonistkou diela.
Gemmell majstrovsky rozvíja známe udalosti (ako ich poznáme z príručiek či z „kanonických“ prekladov veľdiela) tak, že jeho príbeh sa nevlieva medzi ne, ale ich prekrýva a strháva všetkých a všetko ako nespútaný živel fikcie. V Gemmellovej interpretácii sú Odysseove príbehy výmyslami námorníka a umeleckými dielami. To však vonkoncom neznižuje ich cenu, skôr naopak. Gnozeologické hranice medzi fikciou, realitou a výmyslom pre Gemmella vonkoncom nie sú podstatné. Omnoho väčšiu váhu prisudzuje kategóriám etickým a estetickým. Dobro a krása tu nahrádzajú pravdu.
Gemmellova epika je spontánnou polemikou s mnohými postmoderne experimentujúcimi prózami (vrátane spomenutého Simmonsovho opusu), ktoré relativizujú príbeh ako autonómnu rovinu textu. Pre Gemmella vonkoncom nie je dôležité, čo postavy robia, ale či vôbec existovali. Vracia sa späť k prazákladom hrdinskej epiky a jednoducho a priamo nám ponúka osudy postáv. Dokážu nás zaujať aj bez toho, aby sme siahli po Iliade. Trója. Pán strieborného luku je rýdzi príbeh sám osebe.
Miloš Ferko
