Kunsthalle LAB je jeden z dôležitých výstavných priestorov, zameraných na súčasné vizuálne umenie v centre nášho hlavného mesta. Na konci roku 2017 vyšla reprezentatívna a nadštandardná publikácia, ktorá mapuje a sumarizuje tri roky výstavných aktivít tejto (ako čítame v predhovore) „výkladovej“ galérie, ktorá organizačne patrí pod väčší komplex – Slovenské centrum vizuálnych umení (aktuálne v správe Slovenskej národnej galérie).
Navzdory či v protiklade ku krátkej a pomerne búrlivej histórii hlavného výstavného priestoru bratislavskej Kunsthalle, sa javí menší a alternatívnejší Kunsthalle LAB ako priestor stabilizovaný, fungujúci kontinuálne a sústredene. Svedčí o tom aj množstvo a kvalita zrealizovaných výstavných, prednáškových, a tiež popularizačno-didaktických aktivít v rokoch 2014 – 2017.
Nadštandardná publikácia
V umenovednej literatúre na Slovensku poteší každý nový prírastok, o to viac ak ide o materiál výsostne domáci. Domáci, samozrejme, hlavne v zmysle produkčnom, pretože výstavný priestor Kunstalle LAB v reflektovaných rokoch 2014 – 2017 pripravil osemnásť výstavných projektov, a z toho „len“ päť pracovalo so slovenským vizuálnym materiálom (Milan Mikula; výstava Fem(inist) Fatale; Pavla Sceranková – má česko-slovenský záber; Oto Hudec je tiež dvojdomý; o aktuálnom medzinárodnom zábere diel Stana Filka ani nehovoriac...). Dominantne sa teda Kunsthalle LAB sústredí na prezentáciu súčasného umenia zo zahraničia.
Publikácia, ktorá by mala patriť do viac-menej „insiderskej“ kategórie galerijných ročeniek, je svojím spracovaním povýšená na nielen popularizačný a dokumentárny, ale aj solídne odborný materiál. Textová časť (všetko možno čítať dvojjazyčne slovensko-anglicky) obsahuje pri jednotlivých výstavách vždy stručný profesijný medailón vystavujúceho autora/autorky, doplnený o krátke, ale sympatické interview. Tri obligátne otázky stručne približujú pozadie spolupráce väčšinou umelca, ojedinele aj kurátora, s touto inštitúciou – a v druhom pláne „podprahovo“ zdôrazňujú prínos a význam Kunsthalle LAB na našej umeleckej scéne. Jedna z troch otázok zaujímavo smeruje k priblíženiu individuálnych autorských názorov na súčasné umenie („Je podľa vás dôležité komunikovať súčasné umenie smerom k širokej verejnosti?“).
V závere publikácie dostali svoje miestečko kurátorské profesijné medailóny a kurátorské texty k jednotlivým výstavám. Kurátori a ich tvorivý prínos k výstavám, bežne vo svete chápaný ako rovnocenný k umeleckému výkonu, tak boli na môj vkus príliš „uprataní“ do podoby dodatku alebo poznámky pod čiarou.
Textový materiál je veľkoryso celostránkovo „prekladaný“ fotografiami z výstav a akcií, v pôsobivých dokumentárnych celkoch aj esteticky príťažlivých detailných snímkach. Publikácia má aj užitočnú didaktickú prílohu, Sprievodcu výstavami (nielen) pre deti, z pera Vzdelávacieho oddelenia Kunsthalle Bratislava, pretože táto inštitúcia od začiatku, aj vzhľadom na ťažšiu „stráviteľnosť“ súčasného umenia, kládla veľký dôraz na intenzívnu galerijnú pedagogiku, určenú pre všetky vekové skupiny návštevníkov.
Inštitucionálne pozadie
Listovanie v tomto plnohodnotnom a vizuálne atraktívnom katalógu, ktorý sa zdá na slovenské pomery – z hľadiska finančných nárokov použitého materiálu – aj trochu nadštandardný, nevdojak pripomenie svoje inštitucionálne pozadie. Treba ale zdôrazniť, že to v najmenšom nie je chybou publikácie LAB Kunsthalle Bratislava 2014 – 2017. Je to len špecifická trpkosť slovenskej umeleckej a kunsthistorickej obce, ktorá sa dlhoročne, široko a verejne angažovala za vznik bratislavskej galérie typu Kunsthalle. Tá však po „ťažkom pôrode“ a nečakane krátkom funkčnom intermezze, podľahla interným „stavovským“ sporom a premenila/vrátila sa do aktuálnej podoby hybridnej a nejasnej galerijnej inštitúcie…
Silvia Čúzyová
