Turci v Uhorsku II. Bratislava, Literárne informačné centrum 2006

Ďalší zväzok edície Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov zostavili autori: Ján Adam, Anna Fundárková, Miroslav Kamenický, Annamária Kónyová, Peter Kónya a Tünde Lengyelová. Najmä editorská a prekladateľská práca Petra Kónyu, ktorý bol aj zostavovateľom vyše 400-stranovej knihy, je v diele obzvlášť výrazná. Tento zväzok rozpráva zväčša o 17. storočí, o období, keď malo Slovensko strategické postavenie, ktoré ovplyvnilo ďalšie smerovanie Európy. Osmanská ríša už nebola taká silná, aby mohla získať ďalšie európske teritóriá, no ani Habsburgovci sa nedokázali úplne vymaniť spod jej vplyvu. Slovensko vtedy doslova držalo chrbát Európe.

  Väčšina publikovaných dokumentov má jedinečný charakter, neboli ani zverejnené, ani preložené a predstavujú tak významný zdroj poznania o tejto epoche našich dejín. Ako historik žurnalistiky osobitne vysoko hodnotím vôbec prvý preklad správy z najstarších novín na našom území Mercurius Veridicus ex Hungaria, hoci pre ukážku charakteru tohto periodika existujú aj lepšie články a v sprievodnom texte je niekoľko vecných chýb: noviny vznikli v roku 1705, nie 1703 a pôvodne sa volali Mercurius Hungaricus, následne Mercurius Veridicus ex Hungaria, nikdy nie Mercurius Veridicus. Okrem toho, tlačili sa predovšetkým v Levoči, len veľmi krátko v Bardejove a zmienky o Košiciach sú len dohady, na ktoré nemáme nijaký relevantný.

Inak sa však preložené materiály čítajú ako vzrušujúce dobrodružstvo: zápis z mestskej kroniky o návšteve Gabriela Betlena v Levoči, spomienky Františka Rákocziho II. na začiatok povstania, rozsudok prešovského krvavého súdu, dokumenty o odňatí evanjelických chrámov a násilnej rekatolizácii, správa o založení univerzity v Trnave, jedálny lístok Thurzovcov, prvé rozvody meštianskych manželstiev, poprava troch zbojníkov či priebeh poslednej morovej epidémie – to všetko a ešte oveľa viac nájdeme v tejto úžasnej kronike našej minulosti. Mať takúto knihu v knižnici je pre vzdelaného človeka takmer vlastenecká povinnosť.

Eduard Chmelár