Recenzia
19.12.2016

UČEŇ - Michael Hjorth – Hans Rosenfeldt

Preklad Otto Havrila
Ikar 2016
Severský triler dnes
v každom čitateľovi
vyvoláva asociácie
vzrušujúceho krimi-
nálneho príbehu, bru-
tálnej vraždy a akčné-
ho vyšetrovania. Nie
každý škandinávsky
triler je však kvalitný.
Dobrý triler je v pr-
vom rade napínavý
so slušnou a nepred-
vídateľnou zápletkou (pretože opak čitateľa unudí)
a originálnymi hrdinami. Najlepšie so zaujímavou
hlavnou postavou, netradičným geniálnym detek-
tívom, ktorý sa vymyká bežnej ľudskej predstave
o policajtoch. Musí byť inteligentný, to v prvom rade,
a tiež mať iný životný štýl, ako ľudia okolo neho.
 Stredobodom deja v Učňovi je séria brutálnych
vrážd žien, ktoré otriasli švédskym mestom. Au-
tori rozohrávajú hru na mačku a myš – policajný
tím vyšetrovateľov verzus sériový vrah, ktorého
vraždy pripomínajú zločiny najznámejšieho sé-
riového vraha vo Švédsku. Ten si však odpykáva
trest vo väzení. Otázka znie, kto je vrahom a aké
prepojenie má na zločinca sediaceho vo väzení?
 Hlavný hrdina Sebastian Bergman, geniálny
vyšetrovateľ, sukničkár a klamár, postupne zis-
ťuje, že jeho neviazaný život prináša dôsledky
a nachádza tak svoju nemanželskú dcéru Vanju.
Jeho negatívny charakter však autori čiastočne
tlmia smutnou minulosťou súvisiacou s úmrtím
jeho rodiny. Až tak, že mu jeho neusporiadaný
život čitateľ vlastne prepáči a v konečnom dôsled-
ku vyšetrovateľ z toho vychádza ako pozitívna
postava. Ostatní vyšetrovatelia, medzi inými aj
Bergmanova dcéra, sa do vyšetrovania zapájajú
a stavajú sa do opozície. Čitateľ sleduje dej z po-
zície pozorovateľa, ktorý dopredu pozná fakty
zločinu  a v podstate len sleduje, ako sa s rieše-
ním popasujú hrdinovia knihy. Dielo obsahuje
aj nečakaný zvrat, ktorý čitateľa príjemne pre-
kvapí, pozdvihne tak úroveň napätia a príjemne
graduje akčný dej.
 K severskému trileru bezpochyby patrí brutál-
ny zločin psychopata. Čitateľ si v tomto prípade
môže prečítať vrahove myšlienky v samostatných
kapitolách. Pozná tak jeho motívy, ale aj príčiny
vzniku psychopatických rysov, ktoré vznikajú
v detstve. Autori opisujú mladosť, dospievanie
a tiež fatálne chyby vo výchove malého chlapca.
 Autorom sa podarilo vypracovať pomerne
vierohodné charaktery dnes takých obľúbených
frustrovaných a pesimistických postáv, ktoré sa
niekedy správajú nelogicky. Napríklad v scéne,
v ktorej hlavný hrdina vie, že ho vrah sleduje
a namiesto toho, aby sa ho pokúsil dolapiť a za-
brániť tak ďalšej vražde, sa mu snaží uniknúť.
 Napätie vrcholí, ako inak, v poslednej časti
Učňa, kedy už nič nie je také, ako na začiatku.
Príbeh tak v konečnom dôsledku napĺňa charak-
teristiku severskej kriminálky v pozitívnom slova
zmysle a čitateľ zažije napätie, ktoré očakáva.