Vyhľadávanie
Vydavateľstvo Slovart 2015
Šéfredaktorka portálu Fandom.sk, autorka a spoluautorka deviatich kníh Alexandra Pavelková v najnovšom titule ponúka čitateľom cyklus siedmich poviedok prepojený rámcovým príbehom. Bety, zamestnankyňa realitnej kancelárie, ukazuje klientovi Petrovi Párničanovi ponuku priamo v teréne. V údolí rieky Slatiny. Cestou späť z obhliadky domu začne prudko pršať. Silný vietor zvalí strom na prednú časť auta. Cestujúcim sa nič nestane, no vozidlo je nepojazdné. Ponáhľajú sa hľadať prístrešie a pomoc. Nielen kvôli nečasu. Bety vzala na obhliadku dcérku Nelly. Tá je diabetička, súrne potrebuje cukor. V zdanlivo opustenej chalupe našťastie nájdu Tinu, Heralda a psa Elizeja, obydlie, pomoc i vľúdne slovo – v podobe príbehov, ktoré si navzájom rozprávajú. Atmosféra však nie je idylická. Voda v okolí stúpa. Slatina sa vylieva z brehov. Rozprávači bojujú o život...
Metódu prepojenia textov rámcujúcim príbehom použil v polovici 14. storočia taliansky prozaik Giovanni Boccaccio, tvorca Dekameronu. Na prelome 15. a 16. storočia sa ňou inšpirovala sestra francúzskeho kráľa Františka Margaréta Navarská v knihe Heptameron. V prvom prípade desať postáv rozpráva po desať príbehov počas morovej epidémie vo Florencii, v druhom skupinku aristokratov uväznia záplavy na úpätí Pyrenejí. Pavelková v prostredí stredného Slovenska na rozdiel od predošlých autorov vedome koncipuje aj rámcujúci príbeh ako text s dynamickým dejom, v priebehu ktorého máme dokonca možnosť sledovať vývoj vzťahov postáv.
Názvy štyroch zo siedmich poviedok súvisia so živlami: Oheň, Kameň, Ľad, Rieka. Autorka využíva žánrové štruktúry historickej prózy s témou upaľovania čarodejníkov (Ľad), fantasy o putovaní skupiny elfov (Jazda za kráľom), historickej fantasy inšpirovanej miestnym prostredím a povesťami (Oheň, Desiatka, Rieka), detektívne ladeného trileru z prostredia renesančnej Florencie o maliarovi, ktorý pokrýva plátno obrazmi z krvi obetí (Farba), prózy s dedinskou tematikou o žene, dvoch mužoch, poklade, vine, utrpení, treste a vražde zručne a s citom namiešanej v štýle „à la Milo Urban“ (Kameň). Texty nesporne zaujmú vybrúsenou lexikou, v rámci ktorej autorka premyslene, s pôžitkom dávkuje ľubozvučne znejúce archaizmy a dialektizmy (napríklad padláš – povala, gang – veranda a pod.). Atmosféru knihy umocňujú zručne zvládnuté rozprávačské stratégie. Najzložitejšie koncipovaný, „exotický“ text z Florencie sprostredkuje podnikateľ Párničan pomocou čítačky. Bety prispeje dvoma príbehmi bez fantastického ozvláštnenia, pes Elizej priblíži poslucháčom dobrodružstvo elfov z pohľadu koňa, Herald vyrozpráva príbeh pomsty lokalizovaný na územie stredného Slovenska do obdobia starých Slovanov, Tina ponúkne tradičnejšiu, archaickejšie podanú „povesť“ o boji rieky Slatiny s uhorským kráľom Belom IV. Pavelkovej prózy sú myšlienkovo jednoduché, nie však nenáročné. Nehanbia sa „tasiť“ poučenie práve prostredníctvom všeobecne známych vecí, na ktoré často zabúdame alebo sa ostýchame pomenovať ich.
