Vyhľadávanie
Katarína Mikolášová: Povesti spod Vitoroga/Priče ispod Vitoroga
Belehrad: CompuTech doo, 2020
Vukoje je ešte malý chlapec, vysilený hladom a ťažkou prácou. Keď príde unavený domov, na stole rozvoniava chutný zemiakový závin v oblasti Bosny a Hercegoviny prezývaný aj krompiruša. Neodolá a takmer celý ho zje. Kliatba za tento priestupok prichádza rýchlo a Vukoje má podľa nej do smrti jesť iba železo. Keď sa o niekoľko rokov začnú svahy a lúky spod Vitoroga prepadať, bohatý gazda sľubuje svoju krásnu dcéru tomu, kto blížiacu sa katastrofu odvráti. A práve vtedy múdra a láskavá Isidora zočí pri prameni hrozivú príšeru, ktorá sa náhle premení na jej milovaného Vukoje. Dievča vedie láska a odvaha, aby naplnila šťastný osud kraja, ale aj svojho vlastného srdca. Povesť menom Hlad je len jednou z ôsmich uhrančivých, atmosférických rozprávok, ktoré tvoria knihu Povesti spod Vitoroga. Spisovateľka Katarína Mikolášová v nej podáva svedectvo o tajomnom, panensky nedotknutom a príbehmi opradenom kraji Janj – menej známej časti Bosny a Hercegoviny.
Povesti sú krásnou a vzácnou súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Tie spod Vitoroga majú navyše zvláštnu, priam čarovnú moc. Spisovateľka Katarína Mikolášová, ktorá sa vo svojej tvorbe venuje prevažne detskému čitateľovi, ich dokázala spracovať s obdivuhodnou štylistickou a rozprávačskou zručnosťou – citlivo, verne, podmanivo. V textoch ani nemožno nájsť miesto, ktoré by bilo do očí akousi nevyzretosťou, naivitou, presladenosťou či pátosom, ktoré neraz sprevádzajú autorskú interpretáciu tohto epického žánru. Príbehy dotvárajú aj fantazijné a tajomné ilustrácie Ivica Stevanovica, ktorý je profesorom na Katedre grafických komunikácií Akadémie umení v Novom Sade.
V Povestiach spod Vitoroga nie je jediné slabé miesto a ani jeden nevýpovedný príbeh. Kniha je doslova fascinujúcou a dobrodružnou cestou do bájnej zeme, kde sa prelína kresťanský svet s mýtickými, nadprirodzenými bytosťami a javmi. Dôležitú úlohu hrá príroda. Tá je nielen kulisou – stáva sa dejiskom i samotným aktérom. Určuje pravidlá, ktoré ľudia s pokorou dodržiavajú, a za túto obetu dostávajú cenné dary – krásu, silu, duchovnú hĺbku a v neposlednom rade i obživu. Janj je hornatá oblasť centrálnej časti Bosny a Hercegoviny, ktorú ohraničujú rieky a pohorie Vitorog.
Prvá zmienka o tejto oblasti pochádza z 9. storočia, no staršie náleziská svedčia ešte o prítomnosti Rimanov. Slovanské kmene žili na území v 6. storočí, v 15. storočí oblasť dobyla Osmanská ríša. Panenskosť prírody sa zachovala aj vďaka hromadnému sťahovaniu obyvateľstva. Najprv pre krvavú druhú svetovú vojnu, neskôr pre nemenej drvivú občiansku vojnu. Časť domov teda ostala prázdna, no v tých ďalších možno ešte aj dnes stretnúť pohostinných ľudí, ktorí dbajú na svoje bohaté tradície.
Pestrá príroda a symbióza človeka s ňou je podstatnou zložkou tunajších povestí. Hrdinami nie sú princovia ani bohatí mešťania, ale obyčajní mládenci, dievčatá a deti. Mnohí z nich poznajú chudobu aj hlad, vedia o krutosti i pohostinnosti života. Tak je to i v prípade chlapca Šumenka, ktorý nezištne pomôže starej babičke s jej nepokosenou lúkou. Za odmenu mu žena podaruje vysnívané topánky – ľahké kožené topánky. Šťastný Šumenko sa síce domov vracia so vzácnym darom, no s prázdnymi rukami. Pri matkinom sťažovaní zatúži odletieť do hlavného mesta, kde by si ľahko našiel prácu. Čuduj sa svete, na jeho prianie nové topánky vzlietnu a nesú ho tam, kde ho srdce ťahá. Šumenko však v službách nezažíva vždy len pekné chvíle a čoraz väčšmi sa mu cnie za domovom a obyčajným životom s rodinou.
Príbeh s názvom Túlavé topánky je ďalším z textov, ktoré kladú dôraz na silu rodiny a koreňov. Spätosť s rodnou krajinou nie je v povestiach iba čímsi nostalgickým a bezobsažným – je to hybný element, ktorý formuje osobnosť tunajších obyvateľov a silu výpovede miestnych povestí.
