Recenzia
Vladimír Radosa
07.05.2009

Ukradnuté dieťa - Keith Donohue

Keith Donohue: Ukradnuté dieťa

Bratislava, Ikar 2008

Preklad Otakar Kořínek

Podhodenci alebo rarachovia sú bytosti s nadprirodzenými schopnosťami. Ich jedinou snahou je vytipovať vhodné dieťa, dokonale spoznať jeho rodinu, osvojiť si jej zvyky, vo vhodnom okamihu ho uniesť, získať jeho podobu a nahradiť jeho miesto v rodine. Nič netušiaca obeť sa stáva po uvítacom obrade členom skupiny rarachov, získava ich nadprirodzené schopnosti a musí čakať na svoju príležitosť získať novú rodinu. Takto to v svete rarachov funguje od nepamäti, avšak s postupujúcim vplyvom civilizácie sú ich možnosti krádeží detí čoraz obmedzenejšie. Svoj život vo voľnej prírode podľa striktne určených pravidiel musia prispôsobovať zmeneným podmienkam, ich rady rednú a postupne smerujú k zániku.

Henrymu Dayovi v jeho sedemročnej hlavičke ani na um neprišlo, že by jeho trucovanie a útek z rodičovskej farmy do neďalekého lesa, mohli byť definitívnou stratou rodiny a vlastne všetkého. Avšak stalo sa, rarachovia si vystriehli.

Donohue zvolil rozprávanie v prvej osobe, pričom v pravidelnom rytme obmieňa po kapitolách rozprávačov. Jedným je Henry Day premenovaný vo svete rarachov na Anidaya, druhým je podhodenec, ktorý nadobudol Henryho identitu, rodinu a. vlastne celý jeho život. V smutnom a ponurom príbehu obaja hrdinovia tápajú v pochybnostiach o vlastnej existencii a strachujú sa o budúcnosť.

Ich osudy sa voľne prelínajú, Aniday sa snaží začleniť do divokého spoločenstva a nájsť svoju pôvodnú rodinu. Jeho život vo voľnej prírode je drsnejší než život Robinsona, ale pomocnú ruku mu podávajú novozískaní priatelia a dokonca sa zdá, že medzi ním a členkou skupiny Škvrnou začína fungovať viac ako priateľský cit. „Nový“ Henry Day nesmie za žiadnu cenu prezradiť svoju pravú identitu, avšak pociťuje silné nutkanie odhaliť svoj skutočný pôvod siahajúci k nemeckým emigrantom hľadajúcim šťastie v Amerike. Talentovanému hudobníkovi sa aj cez hudbu napokon podarí nájsť svoju cestu k okolitému svetu a definitívne sa vymaniť z kliatby minulosti.

Keitha Donohuea (1960), rodáka z amerického Pittsburgu, inšpirovala k napísaniu prvotiny Ukradnuté dieťa rovnomenná báseň írského básnika Williama Butlera Yeatsa. Popiera, že by aj on bol podhodencom, je pyšný na svoje írske korene a priznáva absenciu hudobného sluchu. Rozhodne mu však nechýba dar rozprávačského umenia – Ukradnuté dieťa si určite získa čitateľov a budú sa tešiť na jeho ďalšiu knihu The Angel of Destruction, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta v marci.

Vladimír Radosa