Recenzia
Linda Nagyová
16.09.2021

Umelec bolesti a iniciátor galérie – Ernest Špitz

Bohumír Bachratý:  Ernest Špitz

Praha / Bratislava: vlastný náklad Zuzana a Ivan Mušo, 2020

dvojjazyčne: slovenčina / angličtina

preklad do angličtiny: Carey Webb - Johnson

 

V júni vyšla druhá monografia o slovenskom výtvarníkovi, iniciátorovi vzniku Galérie mladých, neskôr Galérie Cypriána Majerníka, organizátorovi výstav Ernestovi Špitzovi, ktorý ako dieťa prežil holokaust, zomrel však predčasne na zákernú chorobu vo veku 33 rokov (1960). Obe monografie napísal kunsthistorik venujúci sa slovenskému a českému umeniu dvadsiateho storočia Bohumír Bachratý. Tá novšia, ktorú vydali Zuzana a Ivan Mušovci, sa oproti prvej z druhej polovice osemdesiatych rokov a vydavateľstva Tatran líši vo viacerých bodoch. Výnimočnosťou je obrazová príloha, z približne 80 percent zostavená z doteraz neznámych diel – obrazov a kresieb Ernesta Špitza, ktoré sa podarilo získať od súkromných zberateľov. Na základe nich Bohumír Bachratý konštatuje súvislosti a možné vplyvy na výtvarníka. Vidí ich v umení francúzskej moderny, fauvizmu a Henriho Matissa, kubizmu Pabla Picassa, Georgea Braqua a iných.

,,V duši a intelekte maliara iste aj profesijné vedomie a znalosť tvorby veľkých majstrov európskej maľby novej doby. Goya, Delacroix, Cézanne, Picasso, Braque, Rouault, Chagall, Matisse, Modigliani... Oni i ďalší však v Československu po roku 1948 už za takmer neprekonateľnou ,železnou oponou´.“ (s. 79)

Ernest Špitz vstupuje medzi profesionálnych výtvarníkov po maturite v roku 1948, keď začína študovať na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Jána Želibského, slovenského maliara generácie 1909. Ten mu podľa knihy priblížil umenie realizmu a smery európskej moderny 20. storočia a svojou tvorbou aj múzické inšpirácie – hudbu, koncerty, hudobníkov. Neskôr Ernest Špitz študoval v Bratislave na Vysokej škole výtvarných umení, na oddelení figurálneho maliarstva u prof. Jána Mudrochaktorú absolvoval v roku 1953. Mudroch mladému Ernestovi sprostredkoval lekcie umenia francúzskeho postimpresionizmu a moderny po roku 1900.

,,V súradniciach času a priestoru bol Ernest Špitz jedinečný talent, prísľub, solitér a zároveň vedúca osobnosť generačného hnutia mladých ,Nástup 1957´,“ konštatuje v texte Bachratý. ( s. 7)

Ernest Špitz absolvoval vysokú školu dielom s motívom práce a šiestich žien hrabačiek odchádzajúcich z poľa (Hrabačky, 1956), v ktorom sa snaží štýlom prekročiť hranice daného socialistického realizmu. Na obraze badať vplyv slovenskej moderny Martina Benku.

Maľuje zátišia, portréty. Do povedomia sa však dostáva najmä svojimi expresívnymi, melancholickými kompozíciami, pocitmi, spomienkami na ťažké obdobie vojny a holokaustu, uhľokresbami, kresbami ceruzou a lavírovaným tušom.

,,Obrazy a kresby výkrikov a bolesti. Žaloby a úzkosti. Tieňov a čiernej smrti,“ opisuje témy výtvarného diela autor knihy. ( s. 27)

Počas druhej svetovej vojny mal mladý Ernest pre židovský pôvod zakázané študovať. Rodičia s deťmi sa síce zachránili pred deportáciou, dlhý čas sa však museli skrývať v ťažkých podmienkach v lese. Zo slov mladšieho brata Ernesta Tibora, ktorý žije v New Yorku a takisto sa venuje maľovaniu, však vyplýva, že starí rodičia, strýkovia, tety, bratranci a sesternice deportáciám neunikli, rodičom a súrodencom sa to však podarilo. ,,K úkrytu v lese nám dopomohol dobrý človek, Ondrej Kutlík-Ťapeš zo Srňacieho. Brat Ernest vymyslel a navrhol stavbu bunkra z dreva a zeminy v blízkosti liečivej sírouhlíkovej vody. Vďaka dobrému maskovaniu prenasledovatelia našu rodinu nenašli. Žili sme tu v tme a mlčaní. V zime, bez varenia, o hlade, vychudnutí na kosť a kožu. Boli sme ako živé mŕtvoly, ale nepodľahli sme, vydržali sme.“ ( s. 15)

Hoci Ernest Špitz zomrel mladý, jeho energia a zápal pre organizovanie výstav zanechali v slovenskom výtvarnom živote nezmazateľnú stopu. Galériu mladých premenoval na Galériu Cypriána Majerníka. Znamenala veľa najmä pre výtvarnú skupinu Galandovcov. Našli v nej hodnotný priestor pre svoje umenie v ťažko skúšanej druhej polovici päťdesiatych rokov. Nová monografia odhaľujúca doteraz nepoznané dielo Ernesta Špitza s nahliadnutím do jeho krátkeho života je vzácnym úkazom dávnej pamäti. Bez nej by niektoré skutočnosti upadli do nepoznaného zabudnutia.