Recenzia
Miroslava Kuracinová Valová
22.10.2014

Umelec a písanie - Jan Svenungsson

Umelec a písanie

Existujú tisícstranové príručky, ktoré sotva niekedy niekto prelistuje, ale sú aj krátke „príručné dielka“, ktoré sa oplatí nosiť so sebou stále, lebo je radosť ich čítať. Zvlášť, ak ide o jednu z príručiek tvorivého písania, ktoré ste doteraz našli v kníhkupectvách len v češtine. Hoci kniha Jana Svenungssona Umelec a písanie (VŠVU – Vydavateľstvo Slovart, preklad Martina Herbst) má presné určenie – pre vizuálnych umelcov. Aj keď to na prvý pohľad vyzerá obmedzujúco, je to jej nesporný klad. Autor je sám umelec a písaním o písaní ako o probléme, ktorého sa výtvarníci často ľakajú a nevedia zhostiť, má presne vymedzený tematický i čitateľský okruh. A práve preto ponúka oveľa viac.

Kedysi som sa pokúšala naučiť písať budúcich kunsthistorikov a umenovedcov. Mnohí z nich však boli absolventi stredných umeleckých škôl a text bol pre nich náročné médium, keďže obraz alebo socha nemajú úvod, jadro, záver, poznámkový aparát a vyžadujú úplne iný typ imaginácie. Z tohto pohľadu lepšie pochopíte, prečo ma kniha švédskeho výtvarníka vyučujúceho vo Viedni zaujala od prvého riadku. Presne takúto zrozumiteľnú „učebnicu“ vtedy mať! Je to esejistický text s vysokou erudíciou a minimom cudzích slov. Zjednodušene možno povedať, že sa delí na dva hlavné okruhy: Ako píšem a Ako píšu iní. Prvá, kratšia časť ponúka kompletný návod – jednu z praktických možností, „ako na písaný text“, druhá je vlastne autorskou analýzou textov od umelcov, ako Man Ray, Paul Klee, David Hockney a iných. Práve táto časť ponúka (nielen umelcom) možnosť nadobudnúť užitočnú schopnosť zhostiť sa cudzieho textu na báze interpretácie, a to aj inak ako slovami.

Práve preto a pre celkom jednoduché vety „Písanie je remeslo. Je možné naučiť sa lepšie písať. Začnite so štúdiom dostupnej literatúry a zaznamenajte si všetko, čo považujete za zaujímavé.“ vnímam obrovský potenciál tejto knižky pre študentov „čohokoľvek“, kde sa treba vyjadrovať uceleným písaným textom. Zo štýlu predkladaného dielka vidieť, že Jan Svenungsson píše nielen rád, ale aj dobre. Bolo by výborné, keby sa každému, kto po tejto knižke siahne, dostal jeho štýl „pod kožu“, aby sa dokázal písomne vyjadrovať podobne jasne a šarmantne sprevádzať čitateľa témou tak, aby sa tešil na každú novú vetu.