Rozprávanie novinára Davida Púchovského v knihe Unesené (Marenčin PT 2015) ponúka možnosť nazrieť do života ľudí, ktorí na vlastnej koži pocítili bolesť zo straty svojho dieťaťa. Bývalý reportér Nového Času bol jedným z mála, ktorý im v čase zúfalstva a bezmocnosti podal pomocnú ruku. Hoci je autorova skromnosť pokúšaná jeho nepopierateľne významnými úspechmi, z jeho diela nie je cítiť samoľúbosť. S pokorou priznáva svoj amaterizmus a s úprimnou odvahou sa pokúša čeliť bezcharakternosti ľudstva.
Prípady únosov detí sú veľmi citlivou témou. Zneužitie detskej bezbrannosti na pomstu či iný následok negatívnych vzťahov medzi rodičmi vypovedá o absolútnom zlyhaní rodiča v pozícii ochrancu. David Púchovský sa s podobnými prípadmi prvýkrát stretol v redakcii známeho denníka. Práve prípad Márie Pfeifer, ktorá uniesla svojich dvoch synov zo Spojených štátov amerických do Európy, odštartoval jeho doposiaľ krátku, no o to úspešnejšiu kariéru, ktorej výsledky zmenili niekoľkým rodinám život.
Svedectvá absolventa katedry žurnalistiky sa nečítajú ľahko. Najmä preto, že z jeho slov je často cítiť absolútne vyčerpanie a hoci vopred vieme, že jeho príbehy majú šťastný koniec, nedokážeme sa ubrániť súcitu. Prípadu únosu trojročného chlapčeka Heshama jeho vlastným otcom Abdelom autor obetoval celý svoj voľný čas. Inak to nebolo ani v prípade Andreja Gajdára, ktorý svoje deti uniesol do Panamy. Púchovský niekoľkokrát upozornil na to, že kľúčom k nájdeniu hľadaných osôb bolo myslieť ako samotní zločinci: „Stali sa mojím druhým ja, mojím kamarátom, nepriateľom, partnerom na rozhovory. Po celý jeden rok, celých tristošesťdesiatpäť dní, nebol jediný deň, keď by som na jedného z nich nepomyslel a nezačal premýšľať ako oni.“
Reálnu tvár celej knihy formujú dátumy, kedy sa jednotlivé pasáže odohrávali. Napríklad pátranie po Dominike a Martinovi Gajdárovcoch a ich návrat z Panamy na Slovensko sa uskutočni l len pred pár mesiacmi. Preto má človek počas čítania tendenciu premýšľať o tom, čo práve robil vo chvíli, keď Púchovský hodiny striehol na Andreja s deťmi v Panama City. Autentickosť dramatických záberov, dokumentov a fotografií v prílohe dodáva knihe pridanú hodnotu. Takú, z ktorej behá mráz po chrbte. Kniha Unesené je spleťou hnevu, empatie a neustáleho údivu. Hnevu z podlosti ľudí a patových situácií, keď nie sú ochotní pomôcť tí, pre ktorých by to malo byť úplnou samozrejmosťou. Empatie k matkám, otcom a rodinným príslušníkom poznačeným týmito tragédiami. A neustáleho údivu z toho, kam dokáže človek zájsť, ak zanietene bojuje pre správnu vec. David Púchovský sa preukázal ako človek, ktorý sa nebojí, pretože verí, že dnešná doba vyspelých technológií spôsobuje, že žiadny zločinec nie je v bezpečí. Mnohé praktiky, ktoré využíval na dolapenie bezcitných otcov, však z bezpečnostných dôvodov zostávajú zakryté rúškom tajomstva. Nie je vždy dôležité vedieť ako, stačí vidieť výsledok a tešiť sa, že sa to podarilo.
