Recenzia
11.08.2014

Úplne najviac - Maxima E. Matkin

Ženy nenávidia mužov a pre mužov sú ženy len sexuálne objekty. Základným znakom Matkinových postáv je citová vyprahnutosť – ich vzťahy sú povrchné a konfliktné, nie však natrvalo. V knihe Maxima E. Matkina Úplne najviac (Vydavateľstvo Slovart) sa postupne menia.

Nedorozumenie sa stáva častým problémom Matkinových postáv. Typickým príkladom je postaršia Mery a jej muž, ktorí si „splnili dennú kvótu a vyčerpali svojich dvadsať slov manželskej konverzácie“. Vzájomná neochota komunikovať ich stavia do bludného kruhu. Zas a znovu sa sklamávajú, zas a znovu si hľadajú nových partnerov, sú odsúdení na opakovanie svojich starých chýb: sizyfovský údel. Tento balvan si však vybrali sami. Môžu sa ho zbaviť, ale nevedia ako. Aspoň zo začiatku.

Jednou z príznačných postáv je Adam, zbitý troma ohrdnutými milenkami. Nesúloží s dvoma naraz, pretože sa nechce unaviť. Čo si tak myslí, keď akurát nehodnotí ženy ako sexuálne objekty? Je vôbec schopný hlbšieho citu? Je sex jeho jediná forma zblíženia sa so ženou? A čo Dita, ktorú Peter opustil po návšteve jeho starej mamy? Mylne si totiž vyložil babkinu radu a na druhý deň Ditu bez vysvetlenia odkopol. Drzo a hlúpo. Peter si to však uvedomil. Došlo mu, že jedine s ňou bol šťastný. „Si idiot, ktorý vlastne nevie, čo cíti,“ skríkla na neho babka.

Konajúce bytosti bezmyšlienkovite robia to, čo im napadne ako prvé. „Nie si to, čo cítiš, ale to, čo robíš,“ – taký je citát z knihy. A naozaj, Matkinove postavy sú skôr ľudia činu ako uvažujúci. Myšlienkam a úvahám sa vyhýbajú. Človeka však nemožno redukovať len na konajúceho, pretože motivácie, úvahy a city sú jeho súčasťou rovnako ako skutky. Osobnosť sa tak nemôže poučiť z vlastných chýb, je ochudobnená o to najpodstatnejšie – vlastnú skúsenosť.

Astrológia, tarot a numerológia. Hlavné postavy dôverujú vonkajším silám, ktoré im dávajú istotu, že vyriešia vlastné konflikty. No akosi to nefunguje a nič sa nemení. Matkinovým postavám totiž chýba interný locus of control (ťažisko kontroly). Ak ho človek má, je si vedomý sám seba, vie, že vo veľkej miere má svoj osud pevne v rukách, rieši svoje problémy bez očakávania vplyvu vonkajšej sily. Matkinove postavy sa tak nesprávajú. Nie sú pevne ukotvené, nemajú sebavedomie, neustále komentujú nepríjemnosti a sú presýtené cynizmom, ktorý je obrazom ich pesimistického až sebadeštruktívneho vnímania sveta. Nevedia sa pohnúť o kus ďalej: svet je pre nich vopred zlý a mŕtvy.

Je tu aj Kitty, Adamova dcéra z rozvedeného manželstva, ktorá ako jedna z mála detsky uvažuje o svojej rodine a vzťahoch. Dochádza k záveru, že vlastne nechce dospieť, svet jej rodiny ju desí. Nečudo. Postavy sa boja niečo cítiť a ak predsa – rýchlo na to zabudnú a idú ďalej. Najbližším je jej starý otec Ernest. Daroval jej esencie, vône proti beznádeji, vyčerpanosti a smútku. Esencie, ktoré ju majú ochrániť pred škodlivými energiami. Myslel to dobre, no namiesto rád, ako uchopiť svoj život do vlastných rúk, dostala do daru vonkajšiu silu, ktorá jej k tomu mala dopomôcť. Dostala esenciu viery v to, že na pomoc proti negatívnym veciam potrebuje vyššie sily a nie samu seba.

Matkin v knihe Úplne najviac po dáva skúsenosť zlomených fatalistov, ktorí psychicky dozrievajú a menia sa. Premena je však pomalá a postavy sa len postupne menia na zrelé osobnosti.