Usadenina - Ivana Gibová

Marenčin PT 2013

Knižne debutujúcu Ivanu Gibovú si slovenská literárna pospolitosť zrejme bude musieť zapamätať. Do svojej prvotiny Usa­denina pretavila svoje skúsenosti nazhromaždené štúdiom slovenského jazyka a literatúry v Prešove, ako aj jej ďalším vedeckým pôsobením na tamojšej univerzite. Okrem toho do súboru 28 krátkych próz pretavila zaujímavé vnímanie sveta z pohľadu modernej emancipovanej ženy. Nakoniec, a možno ako úplne prvé, najdôležitejšie, v prózach rozvinula svoj nemalý talent.

Skalní čitatelia časopisov RAK, Romboid alebo Enter sa už s časťou teraz knižne publikovaných próz mohli stretnúť. Patrí sa tiež pripomenúť, že viaceré prózy v Usadenine pomohli autorke získať cenu Debut 2011, čím, dá sa povedať, logicky pokračovala v cenách, ktoré „nadobudla“ v  predchádzajúcich rokoch (Poviedka, Akademický Prešov, Poetická Ľubovňa). Kniha je trojdielna: Pred Malagou, V MalagePo Malage. V prvej časti sa nachádzajú už zverejnené prózy. O Malage sa dozvedáme: „Mám tu so sebou prenosný internet – môj jediný kontakt so svetom. Internet je na hovno a v kuse padá, a to isté sa dá povedať aj o mojom pobyte v Malage. …Prenajala som si byt, na leto, je v príjemnej, tichej lokalite, chcela som dokončiť knihu.“ Tretiu časť tvorí iba jedna próza (Ja jedna jediná), v ktorej protagonistka Ivana, „keď sa neskôr spamätala, preskúmala obálku znova a našla v nej divnú nedokončenú poviedku o svojej osobe, ktorú (s finančnou podporou Literárneho fondu) z vyslovene pietnych dôvodov dopísala a drbla na koniec svojej knihy, aby mala erudovaná slovenská kritika čo okydať, i keď – pravda je taká, že Ivana sa už dávno pred vydaním svojej knihy vyspala so všetkými erudovanými slovenskými literárnymi kritikmi aj kritičkami, a tak sa vskutku nebolo čoho obávať.“ Gibová je odvážna rozprávačka, jej texty sú príbehmi, no azda ešte viac sú príbehmi samého textu… Domnievam sa, že Usadenina skrýva množstvo zaujímavých interpretácií. Dielo zaujme skôr rozhľadenejších a vzdelanejších čitateľov aj kvôli rôznym ideovým hrám a využitiu odbornejšej terminológie najmä z oblasti teórie literatúry. Autorskú koncepciu knihy doviedla Gibová do vyššieho levelu aj vlastným návrhom prebalu. Jej tvorba určite poteší aj v budúcnosti. Má v sebe slobodovské sebaspytovanie, nutkavosť poetického vyjadrenia, postmodernú nejednoznačnosť i ženské hľadanie po naplnení.