Vyhľadávanie
Komplexný záber problematiky
Jaroslav Chovanec – Anna Zachová:
Ústavné garancie základných ľudských a občianskych práv a slobôd
Bratislava, Procom 2006
Autormi publikácie Ústavné garancie základných ľudských a občianskych práv a slobôd sú prof. JUDr. Jaroslav Chovanec, CSc. – štátovedec, ústavný právnik, vysokoškolský pedagóg pôsobiaci na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici a Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave a JUDr. Anna Zachová – dlhoročná pracovníčka Slovenského národného strediska pre ľudské práva so sídlom v Bratislave a odborná asistentka na Akadémii policajného zboru SR v Bratislave.
Monografia sa skladá z úvodu a ôsmich kapitol, ktoré sa ešte členia na jednotlivé podkapitoly; tiež obsahuje poznámkový aparát, použitú literatúru a pramene. J. Chovanec je autorom úvodu, I., V. a VIII. kapitoly a A. Zachová napísala II., III., IV., VI. a VII. kapitolu. Autori komplexne rozoberajú danú problematiku – v spoločnosti sú ľudské práva často proklamovanou a frekventovanou témou. Katalóg týchto práv a slobôd obsahujú ústavy vyspelých demokratických štátov, a práve tento fakt ich stavia do pozície základných práv, ktoré musí každý štát svojim občanom garantovať.
Prvá kapitola predstavuje historický exkurz do inštitútu ľudských práv v USA, Francúzsku, Veľkej Británii, RSFSR, ZSSR a v Česko-slovensku.
V druhej kapitole autorka rozoberá generačný vývoj ľudských práv a slobôd. Aby tieto práva boli dodržiavané a rešpektované, je potrebné vytvoriť fungujúci mechanizmus, ktorý zabezpečí ich ochranu prostredníctvom sústavy prostriedkov chrániacich jednotlivca pred ich porušovaním. Štruktúru týchto mechanizmov tvoria medzinárodné dokumenty univerzálneho charakteru prijaté Organizáciou Spojených národov (VI. kapitola). V tejto súvislosti treba poukázať i na Európsky regionálny systém ochrany ľudských práv – najprepracovanejší regionálny systém. Tvoria ho dokumenty prijaté Radou Európy ako Európsky dohovor, ktorý spolu s Európskou sociálnou chartou tvorí Európsku chartu ľudských práv. Dovedna s ďalšími európskymi dohovormi predstavujú európsky štandard ľudských práv. Vnútroštátny mechanizmus ochrany ľudských práv predstavuje Ústava SR, ústavné zákony a medzinárodné zmluvy (III. kapitola).
Štvrtá kapitola komplexne analyzuje politické práva a vyčerpávajúcim spôsobom vymedzuje hranice slobody prejavu a práva na informácie. Piata kapitola rozoberá a hodnotí systém postavenia ochrany národnostných menšín a etnických skupín podľa Ústavy SR.
Úvahy o potrebe a význame kodifikácie ľudských práv strácajú zmysel bez existencie záruk v podobe fungujúceho mechanizmu, ktorý zabezpečí ich ochranu. Autor v poslednej kapitole rozdelil orgány ochrany týchto práv do skupín. Medzi kontrolné orgány zaradil Policajný zbor SR, Prokuratúru SR a Najvyšší kontrolný úrad SR. Do skupiny rozhodovacích orgánov ochrany práva patria Súdy SR, Súdna rada SR a Ústavný súd SR. Na Slovensku existujú aj orgány právnych služieb a právnej pomoci – notárstvo a advokácia. Na urovnávanie sporov mimosúdnou cestou slúžia rozhodcovské orgány a vykonávacími orgánmi sú exekučne orgány. Osobitnú pozornosť venoval inštitútu verejného ochranu práv v Slovenskej republike.
Autori adresujú monografiu používateľom týmito slovami: „Monografickú prácu bude možné viacúčelovo využiť v spoločensko-politickej, ústavnoprávnej (legislatívnej) a vzdelávacej praxi, a to ako vysokoškolskú učebnú pomôcku na výučbu rovnomenného predmetu v študijnom programe na právnických fakultách a Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Taktiež ju bude možné využiť i na iných spoločenskovedných fakultách pri výučbe predmetu politológia. Okrem toho predmetná monografia poskytne odborno-teoretické poznatky i širokej občianskej verejnosti pri zvyšovaní právneho vedomia, a to najmä mladej generácie.“
PhDr. Soňa Krištofová
