Hišám Matar je britský spisovateľ s líbyjskými koreňmi. Z Líbye, v ktorej sa narodil, ušiel ako dieťa s celou rodinou pred Kaddáfího diktatúrou. Jeho otcovi Džaballáhovi Matarovi, úspešnému obchodníkovi a odporcovi diktatúry, v krajine hrozila smrť. Doposiaľ napísal tri knihy, v ktorých využil svoje spomienky z detstva v Líbyi. Slovenskému čitateľovi môže byť známy román V krajine mužov, za ktorý bol nominovaný na prestížnu Man Bookerovu cenu. Preklad tejto knihy vyšiel aj v češtine. Za knihu Návrat bol v roku 2017 ocenený Pulitzerovou cenou v kategórii biografia/autobiografia.
Táto kniha je štúdiou koreňov a rodinných vzťahov v autorovej rodine. Začína sa Matarovou cestou do rodnej Líbye po otcových stopách. Toho pred vyše dvadsiatimi rokmi uniesli z Egypta, kde po úteku z krajiny s rodinou žil. Posledné správy, ktoré o otcovi mal, hovorili, že bol uväznený v tripoliskej väznici Abú Salim, kde bolo v roku 1996 zabitých 1270 väzňov (táto udalosť nepriamo viedla k revolúcii v krajine vo februári 2011, ako sa dozvieme neskôr). Je rok po revolúcii, ktorá zmietla Kaddáfího režim a krajina je plná nádejí.
Pátranie po otcovom osude je prepletené s udalosťami, ktoré sa stali pred jeho únosom. Postupne sa dozvedáme krátke informácie z líbyjských dejín, slovenskému čitateľovi väčšinou zrejme neznáme. Cez taliansku okupáciu, krátke obdobie samostatnosti, Kaddáfího režim a revolúciu v roku 2011 sú udalosti opísané prostredníctvom príbehov Matarovej rodiny. Je to zaujímavý spôsob ako zachytiť dejiny prostredníctvom malých udalostí. Jeho rodina však nie je úplne obyčajná. Jej členovia patrili medzi lepšiu vrstvu spoločnosti.
Matar je vyštudovaný architekt. Jeho zaujatie pre výtvarné umenie, hudbu a literatúru má v texte vyšší význam – pomáhajú mu vo svojom trápení nájsť útechu. Silná je pasáž, v ktorej opisuje, čo robil v predpokladaný deň otcovej smrti – odkresľoval Manetovo dielo Poprava Maximiliána. Je to dielo, z ktorého sa zachovali len útržky; Matar videl jeho časť, kde nevidno cisárovu hlavu a za ruku ho drží jeden z jeho generálov. Náhoda, ale veľmi pôsobivá. Kniha je takýchto detailov plná, autor má zmysel pre drobnokresbu.
Proces odpútania sa od otca je sťažený tým, že nevie, čo sa s ním stalo. Zomrel? A kedy? Alebo žije? Jeho mama otcovo postavenie nazvala Prítomná Neprítomnosť. Hoci neprítomný, v Hišámovi je stále prítomný. Na konci knihy je zmierený s tým, že otec už nežije. Návrat je však aj príbehom vzťahu emigranta k rodnej krajine. Spolu s Nabokovom sa však zamýšľa, či jeho vernosť starej krajine nie je v skutočnosti puto k malému chlapcovi, ktorým bol, kým z krajiny odišiel. Líbya sa ešte v čase písania jeho knihy zmení na nestabilnú krajinu, v ktorej budú niektorí obyvatelia nostalgicky spomínať na starý režim.
Návrat je napínavý príbeh o spisovateľovom otcovi: o jeho osude v brutálnom režime a jeho vplyve na svojho syna. Je to však zároveň aj krásna literatúra, ktorá nám dosvedčuje ošúchané slovné spojenie: krása vzniká z utrpenia.
Branislav Breza
