Vyznať sa vo svetovej politike len na základe útržkov z denných správ je mimoriadne ťažké, možno až nemožné. Všetko, čo sa dozvedáme zo správ, je ničím oproti tomu, čo sa skutočne deje. Ako sa teda vyznať v súčasnej svetovej politike a ako hľadať objektívne súvislosti? Návod nám ponúka kniha Tima Marshalla V zajatí geografie.
Dôležité je poznať svetové súvislosti a históriu politiky najdôležitejších oblastí sveta. Kniha je preto rozdelená na desať kapitol, každá sa venuje určitej oblasti sveta. Od Ruska po Arktídu, Afriku, Latinskú Ameriku, USA, Indiu, západnú Európu, Blízky východ, Čínu a Kóreu.
V kapitole Rusko sa autor (ako inak) venuje Vladimírovi Putinovi a jeho anexii Krymu. Podľa neho Putin ako vodca krajiny nemal na výber. Musel napadnúť Ukrajinu a mať pod kontrolou územie, ktoré by mohlo byť zneužité na útoky proti Rusku. Na Ukrajine totiž nie sú žiadne hory, ktoré by Rusko chránili pred útokom zo západu. Autor tu píše objektívne a racionálne bez toho, že by bolo z textu cítiť jeho názor. Kniha sa tiež venuje histórii zväčšovania sa tejto krajiny do všetkých smerov, najmä za vlády Ivana Hrozného. Ten zaviedol prax útoku ako obrany. Uchopil moc najskôr doma a potom aj smerom von. Ďalej Peter Veľký, ktorý založil ruskú ríšu a cárovná Katarína Veľká, za ktorej vlády ovládalo Rusko okrem iného aj pobaltské krajiny.
Ďalšiu geopolitickú zvláštnosť ponúka Čína a India. Dve krajiny, ktoré nie sú ani politicky ani nábožensky príbuzné a predsa žijú v akejsi harmónii. Žiadna armáda si totiž netrúfne na obrovské pohorie Himaláje. Krajiny tak majú medzi sebou prirodzenú a neprekonateľnú hranicu, ktorá ich udržuje v mieri.
Zaujímavá je tiež kapitola Kórea a Japonsko. Severná Kórea je podľa autora problém, ktorý môže hocikedy „explodovať“ a žiadna z okolitých krajín nechce riešiť následný problém s prívalom utečencov. Je to krajina, ktorá samú seba nazýva Kórejská ľudovodemokratická republika a nahovára si, že je silným a bohatým štátom. V skutočnosti je to jeden z najnedemokratickejších štátov na svete – zatýkanie na dennom poriadku, inscenované súdne procesy, internačné tábory, cenzúra. Kafkovský a orwellovský svet v jednom. Najhoršie na tom je, že ľudia žijúci v krajine si nedokážu uvedomiť rozsah hrôz, keďže nepoznajú svet tam vonku. Ďalej autor opisuje, ako súvisí geopolitika Japonska a Severnej Kórei, čo ich spája a aká je ich spoločná história.
Autor je britský odborník na zahraničnú politiku. Bol diplomatickým redaktorom a písal o konfliktoch v Chorvátsku, Bosne, Kosove, Afganistane. Niekedy skĺzne do zaujatej polohy. V jednej pasáži používa pojmy ako „bruselská propagandistická mašinéria“ v súvislosti s vojnou na Balkáne, čo zaváňa predpojatosťou voči Európskej únii. Názor nech si ale vytvorí každý sám. Nedá sa povedať, že by autor písal úplne jednostranne. Kniha je vo vydavateľstve Premedia autorovou prvotinou.
Kniha ponúka úvod do geopolitiky, vysvetľuje, prečo je dôležitá a čo znamená. Svetové udalosti sú čoraz chaotickejšie. Táto kniha udalosti spája do celkového obrazu. Sleduje dôležité udalosti, ktoré ovplyvňujú svetové dejiny. Autor o dejinách píše oveľa záživnejšie než väčšina učebníc histórie. Tak sa aspoň o knihe vyjadrujú recenzenti na stránkach kníhkupectiev. Môžem to len potvrdiť.
Nina Bruckerová
