Úvod do kresťanstva - Joseph Ratzinger – Benedikt XVI.

Joseph Ratzinger – Benedikt XVI.: Úvod do kresťanstva, Trnava, Dobrá kniha 2007. Preklad František Rábek

  Od začiatku pontifikátu súčasného pápeža čoskoro ubehnú tri roky a vydavateľstvo Dobrá kniha za ten čas stihlo sprístupniť našim čitateľom jeho dôležité diela. Drží tak krok najmä so západným svetom, kde sa stretávajú s veľkou publicitou, ale aj ohlasmi kresťanov i nekresťanov. Od roku 2005 tak postupne vyšli: Z môjho života. Autobiografia, Duch liturgie, Zasiahnutí neviditeľným. V tomto roku vychádzajú teologické prednášky Úvod do kresťanstva, ktoré chceme predstaviť na nasledujúcich riadkoch a úplne čerstvo sa na pultoch kníhkupectiev objavuje kniha Ježiš Nazaretský – venujeme sa jej v ďalšom príspevku.

  Texty z Úvodu do kresťanstva vznikali pred tridsiatimi rokmi, v období čerstvých impulzov z Druhého vatikánskeho koncilu, v mnohých ohľadoch prelomového v prehodnocovaní kontaktu kresťanstva s modernou dobou a jej fenoménmi. Autor ich prednášal vysokoškolským študentom v Tübingene. Vyplýva z toho ich charakter a zacielenie; treba však ešte zdôrazniť, že roky im neubrali na aktuálnosti a adresnosti, práve otvorenou a produktívnou konfrontáciou náboženstva so súdobým i súčasným svetom. Joseph Ratzinger kombinuje bravúrne štylizovanie s vecnosťou celého prejavu: v úvahách zohľadňuje možnosti chápania poslucháčov, tému preto komponuje ako postupný výklad s dôslednou argumentáciou zahŕňajúc do svojho diskurzu teológiu, filozofiu a históriu. Cieľom výkladu je podať základné informácie o kresťanstve, od všeobecných otázok až po konkrétne články viery, čomu zodpovedá koncepčná štruktúra. Po troch Predslovoch (k vydaniu z roku 2000, k prvému vydaniu z roku 1968 a k desiatemu vydaniu (1969)) kniha pokračuje časťou Úvod: „Verím – Amen“, po nej sú ťažiskové časti s jednoduchými názvami: Boh, Ježiš Kristus, Duch a Cirkev. Strohé názvy korešpondujú so zámerom neodvádzať pozornosť druhotnými kontextami a koncízne sledovať centrálnu líniu vysvetľujúceho rozprávania o Bohu a Kristovi cez Apoštolské vyznanie viery (Krédo).

  Joseph Ratzinger zdôrazňuje praktický rozmer chápania Boha, realitu viery a jej živosť smerom k spoločnosti, nie privátne predstavy Boha a nadbytok mystiky neraz motivovanej módou a honbou za tajomstvom. Boh sa stal konkrétny v Kristovi, jeho kresťanský obraz je obrazom Osoby, Lásky a Logosu, teda rozumného poriadku v stvorení. Ratzinger začína definovať kresťanstvo cez vieru, cez prvé a posledné slovo Kréda (Verím a Amen), cez situáciu človeka postaveného pred otázku Boha, pričom dokonca vyzdvihuje pochybnosť, ktorá v istom zmysle môže pomáhať komunikácii veriacich a neveriacich: „ona otvára veriaceho pre pochybujúceho a pochybujúceho pre veriaceho“. Viera je formou vzťahu k sebe a ku skutočnosti, zahŕňa prijatie neviditeľného ako vlastnú a základnú skutočnosť. To sa v súčasnosti narúša uprednostňovaním historizmu (redukcia pravdy na fakty), takisto technického myslenia (sústredenosť na uskutočniteľnú budúcnosť) – viera je naproti tomu „na poznanie neredukovateľná, poznaniu nedostupná forma postoja“, ktorá je človeku pevným bodom a zmyslom. Ratzinger upozorňuje na dôležitosť viery ako dialógu, viery v kresťanstvom spoločenstve – Cirkvi, ide až k myšlienke, že kresťanská viera „nie je idea, ale život“.

  V dvoch ďalších častiach rozpracúva základné témy kresťanstva: Boha a Ježiša Krista. Jeho text akoby dispozične určovali najčastejšie otázky hľadajúcich, preto je mimoriadne obsažný a koncentrovaný; odpovede v ňom nájde najmä náročný čitateľ. Posledná časť súvisí aj s poslednými výrokmi Kréda týkajúcimi sa Ducha Svätého.

  Kniha súčasného pápeža múdro, krásne, v mnohých aspektoch novátorsky, referuje cez interpretáciu Kréda – základných článkov kresťanskej viery – o najrozšírenejšom zo svetových náboženstiev. Nechce nič nanucovať, čitateľa ponecháva v jeho reakcii slobodného...

Radoslav Matejov