Vyhľadávanie
Príbehy vyrozprávané bez zbytočných rečí
Astrid Lindgrenová
Už zasa Emil z Lönnebergy
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005
Preklad Mária Bratová
Druhá kniha o huncútovi s dobrým srdiečkom aj úmyslami, ktoré sa mu však nie vždy podarí uskutočniť podľa plánu, poteší tých, čo sa s ním už stihli skamarátiť i tých, ktorí ešte nemali tú česť. A česť to naozaj bude, veď ak by ste to náhodou nevedeli, Emil je budúcim starostom Lönnebergy. Ale psst, to ešte netušia ani Lönneberčania. Inak by nezozbierali peniaze, aby ho mohla mamka poslať preč, do Ameriky. Samozrejme, svojho synčeka nikam nepošle a naďalej zapisuje jeho lapajstvá do modrej písanky. Emil strúha čertoviny a oslavuje ich panáčikmi. Nebojte sa, len drevenými. Musí si predsa nejako krátiť čas, kým si zamknutý v kôlničke odpykáva trest. Dvere sú zahasprované nielen zvonka, ale aj znútra, aby sa dnu nedostal ocko, kým je veľmi nazlostený. Jedného dňa sa však nahnevá aj Emil, a poriadne. Zatne sa a vyhlási, že už nikdy kôlničku neopustí. Ozbrojený flintičkou, rozhodne sa brániť svoju pevnosť a seba pred hnevom dospelých, čo nerozumejú detskému uvažovaniu. Astrid Lindgrenová totiž utkala príbeh práve na ňom. Deti sú hravé, veselé, úprimné, vynaliezavé, nevinné. Intenzívne vnímajú rozdiel medzi dobrom a zlom, krivdu a nespravodlivosť. Autorka nestavia postavy na šachovnicu, nefarbí ich na čierne a biele. Emil je neposlušný, ale nie zlý. Ocko občas zúri, no svoje deti ľúbi. Práve vernosť realite púta malého čitateľa k príbehu aj k jednotlivým postavám. Pôvabné ilustrácie a veľké písmená pomáhajú tým, čo sa na púť svetom kníh vydali len nedávno. Atmosféra jednoduchého vidieckeho prostredia dotvára celý obraz života prostých hrdinov, ale silných a výrazných osobností. Starostlivá mamka, prísny ocko, nesmelá Iduška, hašterivá Lina, poddajný Alfréd a samozrejme Emil, spravodlivý, živý, vynachádzavý a nebojácny. Čo na tom, že nie všetko, do čoho sa pustí, vypáli tak, ako by malo? Veď napokon, ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré. Ak už na nič iné, tak aspoň na to, aby sa vám na tvári objavil úsmev. Lebo také sú rozprávky Astrid Lindgrenovej – podmania si vás úprimnosťou a skromnosťou, očaria nenapodobiteľnou originalitou a jednoduchou krásou odhalenou tam, kde by ste ju možno ani netušili, získajú blízkosťou jazyka a osobnosťou postáv zrkadliacich tú autorkinu. Díva sa do duše im aj vám, a to všetko nenásilne a ľahko, bez zbytočných rečí, či filozofických úvah a napriek tomu efektívne. V prvom rade však rozpráva príbeh. Jedinečný a pestrý. Taký, čo teší, aj keď je v ňom práve smutno. Pretože ho môžeme zažiť. Ľudský.
Edita Treščáková
