Recenzia
Alexandra Pechová
20.02.2013

V - Daniel Pastirčák

V vo v
Bratislava, artforum 2012

Na počiat k u bola kniha. Kniha bola u autora a autor bol knihou. Adresátom s a k r á l nej p o é z ie nemusí byť človek veriaci, v čitateľskej percepcii duchovne ladeného textu sa môže ocitnúť ateista so schopnosťou empatického prístupu. Viac ako poetický rozbor a argumentačne rozsiahla analýza nám podstatu zbierky vystihuje sám autor slovami básne. Keď hovorí, zakrýva sa slovami, ktoré nepovedal… Zahalí nás do prívlastkov a ukryje sa v neurčitku slovesa. A my spolu s ním, obnažení, počujeme vodopád.

Boh v  Pastirčákovej interpretácii nie je len všemocný. Básnik ho robí ľudsky prístupným cez emócie, veď aj on ostal „v prázdnote / na neuctievanom oltári, / v piesku na pomníku bez mena, / v  chladnej stope po bozku, / v trpkosti na dne pohára“. Pôdorysom básní sú oxymorá, negácie a  antitézy. Tento fakt zodpovedá autorovmu presvedčeniu, že „kto nepochybuje, nemôže veriť“. Napriek tomu si básnik v  zásadných hodnotách neproti rečí a  udržuje jednotnú názorovú líniu vo všetkých poetických zápiskoch. Vyzdvihuje ľudskú vzájomnosť, potrebu len byť, byť pre človeka prítomný, byť prítomný v danom okamihu. Vnímať a  byť vnímaný. Milovať a nechcieť nič naspäť, milovať čisto a nezištne: „Túžba je najvrúcejšia / tam kde už netúži / po ničom / je celkom sústredená v sebe“. Milovať a nič neočakávať, to je gro Pastirčákovej viery v  Boha. V  jeho poézii sa všetko deje a  zároveň sa nič ešte neudialo, a  v  strede toho všetkého je Boh. Krátke a  bezmenné básne zo zbierky V nie sú modlitbami, ale liturgiou. Cieľom nie je oslava Božieho kultu. Ide o básnikovo evanjelium, v ktorom siaha až do hĺbky ľudskej duše. Básnik duchaplne obhajuje základné pravdy katolicizmu. Ide o  sakrálnu poéziu písanú moderným štýlom, emotívne a  meditatívne. Je na mieste predstaviť okrem autora a zbierky aj 25-ročnú pisateľku týchto riadkov, ateistku, ktorá siahla po niečom, čo nepokladá za svoju šálku kávy. Výsledkom stretu je pokora a prekvapenie z prečítania zbierky V, ktorá ponúka iný pohľad na umenie, na svet, ponúka celkom iný, originálny štýl sakrálnej poézie.

Kazateľ, esejista, prozaik, scenárista, dramatik, výtvarník, prekladateľ zakomponoval tlkot vlastného srdca a odtlačok ducha do svojej v poradí už tretej básnickej zbierky s názvom V. V ako večnosť slova, ktoré trvá. V ako večnosť myšlienky. V vo v – viera vo večnosť poézie.