Recenzia
Miroslava Košťálová
29.12.2017

V hlavnej úlohe William

Williama Shakespeara azda netreba predstavovať. Anglický dramatik, ktorého hry sa s veľkým úspechom hrávajú aj 400 rokov po jeho smrti, sú jasným dôkazom jeho majstrovského básnického štýlu s dôrazom na prepracovanosť postáv. Shakespeare, pre mnohých vedcov stále mimoriadne príťažlivý autor, nestráca na atraktivite. To potvrdzuje aj najnovšia publikácia z pera profesorky divadelných štúdií na VŠMU v Bratislave, Jany Bžochovej-Wild, s názvom Shakespeare. Zooming.

Jana Bžochová-Wild a William Shakespeare tvoria už niekoľko rokov zohraný tím. Autorka publikovala niekoľko knižných monografií, venovaných tomuto svetoznámemu dramatikovi (napr. Hamlet: dobrodružstvo textu, Malé dejiny Hamleta, Recepcia Shakespeara: od čítania žien k feminizmom atď.).

Najnovšia zbierka esejí a štúdií Shakespeare. Zooming vznikla pri príležitosti okrúhleho 400. výročia autorovej smrti. Práve tento fakt podnietil vznik najrozličnejších aktivít spojených s osobnosťou Williama Shakespeara.

V predmetnej publikácii autorka „zaostruje“ pozornosť na rôzne oblasti – od veľkých celkov prechádza k menším, ale o to dôležitejším detailom. Tento jav môžeme pozorovať napríklad v eseji venovanej skúmaniu slovenských knižných vydaní Shakespearových hier od začiatku 20. storočia. Jana Bžochová-Wild reflektuje preklady z edičného hľadiska, vďaka čomu prichádza k rôznym zaujímavým a obohacujúcim zisteniam. V súvislosti s Hviezdoslavovým ručným čistopisom Hamleta z roku 1903 napríklad prichádza k takémuto poznaniu: „Pokyny pre tlačiareň na margu svedčia o tom, že Hviezdoslav o ňom uvažoval aj z hľadiska editorského, že mu záležalo na vzhľade a prehľadnosti tlačeného textu...“ (s. 20).

Podnetným dojmom pôsobí aj ďalšia z esejí, v ktorej si autorka všíma to, ako vo svojich hrách zobrazuje Shakespeare žiakov a učiteľov. Okrem toho je tu venovaný priestor aj inscenácii Márnej lásky snahy v spracovaní Lasicu a Satinského. V čom spočíva najväčší paradox tejto inscenácie? A to je len jedno z mnohých prekvapení, ktoré táto knižka ponúka...

Prečo sa Macbeth tešil veľkej pozornosti u divadelníkov? A prečo režisér Brook posunul svetoznámy Hamletov monológ „Byť a či nebyť“ o dejstvo ďalej? A prečo si Brookov Hamlet ohmatáva žilky? To všetko, a ešte oveľa viac sa dozvie čitateľ, keď sa mu dostane do rúk publikácia, ktorú napísala členka medzinárodnej asociácie European Shakespeare Research Association.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Shakespeare. Zooming je titul, určený len pre úzky okruh ľudí, zaoberajúcich sa teatrologickým výskumom. Jednotlivé eseje a štúdie sú však čitateľsky pútavé predovšetkým vďaka autorkinmu štýlu písania, v ktorom sa snúbi vášeň spolu s odborným vzdelaním. Každý riadok sprevádza nadšenie z témy, ktoré automaticky „preskočí“ aj na čitateľa. Ďalším plusom tejto publikácie sú poznámky pod čiarou, prostredníctvom ktorých autorka vysvetľuje určité súvislosti. Čitateľ preto nemusí mať strach, že by nerozumel slovám a vetám, ktoré by sa naňho „pozerali“ z každej strany. Určite treba vyzdvihnúť aj dôkladnú prácu s textovými prameňmi, vďaka čomu je Shakespeare. Zooming mimoriadne hodnotnou zbierkou textov.

Ak vás fenomén Shakespeare ešte stále obchádza, tak práve teraz je ten najlepší čas na to, aby ste vzali do rúk túto publikáciu a zaostrili naňho z viacerých strán. Možno vás samotných príjemne prekvapí, čo v „oku kamery“ objavíte.
 
Miroslava Košťálová