Vyhľadávanie
Túžba nadovšetko
Mária Stopková: V horizonte lásky
Trnava, Hnutie kresťanských pedagógov Slovenska 2004
S autorkou zbierky Láskolam spája Stopkovú nielen učiteľské zázemie, ale najmä meditatívny duch básnenia a prakticky nemenný tematický horizont, určený intimitou prežívania lásky či vzťahu k blízkemu človeku. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že knižka je ďalšou z tých spŕšok otravnej a hluchej sentimentality metamorfóz srdca (s. 31), veršov, ktoré uspokoja tvorcu, no nesiahajú za prah vnímavosti dnešného komplikovaného čitateľa. Áno, nájdeme tu, v literatúre už dávno typizovanú, symboliku lásky vyjadrovanú zimou, kvetmi, jarou, ohňom, vojnou atď. a slušnú erotiku, ale v tejto súvislosti nesmieme prehliadnuť veľmi pozornú obraznú, štýlovú a kompozičnú prácu, lebo ona vsúva aj vysoké abstrakcie do konkrétneho kontextu. Tento pohyb občas zaiskrí dobrým nápadom – nečakaným poetickým riešením. Autorka ho zúžitkovala vo viacerých básniach, ako Tajne, Zmena a i., niekedy zaujme len útržkom: „zosmutneli ako opustený bocian“, „hlbšie sú už len skaly / tvrdé ako tvrdé y a ty“, „Bojím sa vidieť náboj pravdy?“ alebo „krajnosť je poézia / momentu“. Našli by sa aj ďalšie, ktoré dokazujú Stopkovej talent v kombinovaní hĺbavej introspekcie a nadhľadu, stereotypu a provokatívnosti, vážnosti a vtipu, empatie a cynizmu. Autorka má každopádne otvorenú cestu do budúcnosti, ak sproblematizuje tematické východisko a bude pokračovať v tendencii redukovať celkový tvar básne.
Radoslav Matejov
