Vyhľadávanie
Marián Hatala: V krajine zbytočných možností, Bratislava, FOART 2009
Tak ako nová knižka Mariána Hatalu v krajine zbytočných možností dôsledne odmieta rozlišovanie malých a veľkých písmen, odmieta i rozlíšenie malých a veľkých tém, ba dokonca si dovoľuje siahať i na (posvätné) rozlíšenie „vysokej“ a „nízkej“ literatúry. Žáner, ktorý v knižke prevažuje, balansuje na hrane aforizmu a reflexívnej básne; najbližšie má azda k epigramu. Motívy a témy oscilujú medzi intímnymi, ale všeľudsky platnými a každodennými, až banálnymi a politicko-spoločenskými. Hatalu, i s ohľadom na žánrové vlastnosti jeho textov, možno s trochou zveličenia nazvať nasledovníkom humanistických epigramatikov Jána Filického či Jána Bocatia. Pápeža síce nahradil prezidentom, no také ľudské konštanty, ako je hlúposť, egocentrizmus a ideologická zaslepenosť i po štyristo rokoch zúrodňujú pole pôsobnosti satirika: „najprv veľa ciest / a veľa cieľov. // potom čoraz menej ciest / a čoraz menej cieľov. // naostatok jedna cesta a jeden cieľ“.
Knižka má štyri kapitoly uvedené ilustráciou Dušana Nágela a jednou ružovou stranou. Ružová strana v kontexte ostatných čierno-bielych strán a sivého prebalu knižku nielen spestruje, ale i graficky podporuje jej myšlienkové jadro – pôsobí ako ironická polemika s pozeraním sa na svet cez ružové okuliare. Najúčinnejšími nástrojmi, ktorými Hatala narúša harmonizujúcu interpretáciu sveta, sú paradox, slovné hry a aktualizácie frazém a iných ustálených slovných spojení. Hatala si na pranier s najväčšou chuťou berie verbalizáciu v kombinácii s hlúposťou, pričom na podstavcoch nenecháva stáť ani príslušníkov vlastnej profesie: „píše výborne / sníva o nesmrteľnosti / a teší sa skvelému zdraviu // lenže práve to je kameňom úrazu: / ak nezomrie predčasne / sotva sa dožije nesmrteľnosti“. No najpôsobivejší je, keď sa z veľkých publicistických tém presunie do intimity svojho „ja“: „pomaly sa dostávam do veku, / keď sa strhnem pri každom / časovom znamení“. Podobne sa vari aj čitateľ strhne pri každom Hatalovom epigrame, pretože práve tým sa naplní jeho funkcia.
Ivana Hostová
