Vyhľadávanie
Levice, KK Bagala a literarnyklub 2011
Novozámčan Vladimír Balla (1967) určite patrí medzi najperfekcionistickejších, ale i najzáhadnejších súčasných slovenských prozaikov. Jeho presná veta, dokonalá štylizácia, originálny dialóg a neodbytnosť, s akou predkladá svoje neopakovateľné kreácie, si získali uznanie nielen doma, ale i v zahraničí. Balla s jemu vlastnou prirodzenosťou vie rozprávať o metafyzických tajomstvách ľudského života s rovnakou samozrejmosťou ako o banalitách každodennosti, ba jeho poetika je založená práve na neprestajnom prepájaní týchto relatívne vzdialených polôh. Vďaka tomu sa jeho prózy stávajú akýmsi akútnym posolstvom o stave ľudskej existencie v časoch, ktoré podrobujú ľudské indivíduum skúškam, o akých sa mu predtým ani nesnívalo. A čo sa týka tej naliehavosti i toho posolstva, máloktorému slovenskému prozaikovi sa podarilo dosiahnuť také presahy do spoločnosti, ako sa to podarilo Ballovi, ktorý si za predmet svojho prozaického výskumu zvolil jednotlivca bičovaného vášňou úprimnosti, individualizmu a prežívania besov zo svojej nezaradenosti.
Názov Ballovej ôsmej knihy tak trocha pripomína pozvanie do modlitby: V mene otca. Možno autorovi, ktorý nikdy nie je mimo svojich postáv, iné ani neostalo: pokorná modlitba je lepšia než sebatrýzeň ako dôsledok sebabičovania a bičovania svojho okolia, nech už je bič akokoľvek sebaočistný. Modlitba v pokore je predsa len akýmsi východiskom z bludného kruhu, v ktorom subjektivita naháňa svoj vlastný chvost a stáva sa obeťou vlastnej hektiky. Povedzme, že osobný rozprávač Ballovho romániku, otec, ktorý má otca a dvoch synov, čo „nevedia byť synmi“, sa modlí spomínaním, pretože sa mu k dôchodku podarilo prebrodiť životom, v ktorom sa mu nepodarilo byť verný, lebo chcel byť predovšetkým úprimný a ozajstný. Povedzme, že modlitba tomuto sebastrednému hriešnikovi prinesie nielen zmierlivú úľavu, ale otvorí aj perspektívu: všetko, čo bolo zlé a nepodarilo sa, môže byť iné, ak... V Ballovej próze napriek presvedčivej definitívnosti jej analytickosti je všetko ako „povedzme“ v modlitbe. Všetko, okrem toho, že sa tu neprosí o odpustenie. Prosí sa tu najmä o pochopenie. Otec neprosí svojho otca o odpustenie za to, že ho priviedol do sveta „robotnícko-roľníckych klanov alkoholikov a tĺkov“ kdesi na hranici mesta s pustou, kde nikto s nikým nemá nič spoločné a kde „národy sa rozpustili v cezhraničných kopuláciách a hranice sa rozpúšťali vo vojnách i po vojnách “ a „prekresľovali ich stále noví vagabundi“. Otec neprosí o odpustenie svojich synov za to, že ich opustil, pretože nevedel žiť s vlastnou ženou, ani za to, že oni opustili jeho a nepochopili mystický dom inšpirovaný ušľachtilými myšlienkami o skutočnej slobode, ktorý im postavil imaginárny brat proti všetkým zlobám komunizmu. Otec neprosí o milosť mŕtvu matku svojich detí za to, že ju utýral svojou ľahostajnosťou a že ju opustil kvôli novej manželke, ktorú zrejme čaká rovnaký osud. Otec sa nemodlí za ten čudesný stav nekomunikácie, ktorý zasiahol všetkých a rozohnal ich od seba. Modlí sa však za to, aby sám s ostatnými pochopil, že nepomôže stavať stavby pre život ani ich antistavby, ale treba oslobodiť ľudí od apatie, ktorá „nie je výsledkom aktívneho vysielania môjho domu. Sú apatickí, lebo to jednoducho majú v povahe. Nechajú si jednoducho skákať po hlave, mlčky znesú každý režim, pokorne prikyvujú, dvíhajú ruky pri hlasovaní ako bábky, nie je v tom štipka múdrosti, budhistickej odovzdanosti, ... je to skrátka len tá ich otrocká povaha“. Rozprávaním tejto drsnej pravdy do prízračnej skutočnosti sa modlí za nový svet s novými ľuďmi.
Aj v novej Ballovej knihe sme svedkami sarkastickej irónie, ktorá je však škrupinou onakvejších jemností: štylistických, mysliteľských, sociálnych. Ballovo rozprávanie prechádza z prísne realistického do fantastického či fantazmagorického. V tejto knihe sa využíva motivika severskej mytológie, ktorá cez symbolické významy dáva Ballovej výpovedi hlbinnejšie, ale súčasne i globálnejšie významy. Hoci autorova poetika ostáva naďalej v zajatí extrémneho individualizmu, predsa len sú náznaky, že toto sputnávajúce zajatie sa očividne uvoľňuje a otvára nové obzory Ballovmu talentu.
