Recenzia
Michal Schuster
21.12.2005

V mene republiky – Dorel Levron – Na noži – Päť neuväznených poznámok

Na noži

Na noži

Päť neuväznených poznámok

Dorel Levron: V mene republiky

Bratislava, Trans Holding Group Slovakia 2005

  Niektoré knihy zaujmú témou, iné jej spracovaním, ďalšie filozofiou alebo inou zvláštnosťou. K zvláštnostiam knihy Dorela Levrona, čo je bez debaty naschvál jednoznačný pseudonym autora, patrí to, čo možno zhrnúť do niekoľkých poznámok.

  Prvá poznámka sa vzťahuje k názvu: Hoci jeho zalomenie odlišuje autora od názvu, meno autora je vlastne tiež súčasťou názvu. Lebo ten znie Dorel Levron, v mene republiky... Podtitul upresňuje: Strhujúci príbeh zo slovenských väzníc a ulíc. Ako v novinách upozorňujú na obálke na hlavné body knihy tri „hotlajny": Skutočný život za stráženými múrmi, Leopoldovská vzbura očami odsúdeného, Justícia v ofsajde. Takže by to mal byť bitkom nabitý román... V skutočnosti ide o autobiografické spomienky v románovom rozmere. Dôkazom sú postavy z minulosti, ktoré vyrastajú ako huby po daždi a objavia sa v knihe iba vtedy, keď majú zohrať svoju „účelovú" úlohu.

  Poznámka druhá je skôr podpoznámkou k „hotlajnom": O leopoldovskej vzbure autor píše iba sprostredkovane. Aj „skutočný život za stráženými múrmi" možno čiastočne spochybniť. Niežeby ho autor nemal v úmysle čo najvernejšie opísať, avšak „vďaka" vlastnej intrigánskej šikovnosti často žil aj uprostred tmavých strážených múrov trochu pomimo alebo ešte lepšie než v bežnom živote.

  Poznámka tretia: Čitateľ pred otvorením knihy zauvažuje, či dostal do rúk dielo podobné šesťzväzkovému Z galejníka policajným prefektom od Francoisa Vidocqa, neskôr možno začne hľadať príbuznosť so spomienkami na ťažké dni väznenia Ivana Stodolu v dielku Smutné časy, smutný dom, ktoré v druhom vydaní vyšlo iba nedávno. Od jedného i od druhého sa odlišuje: od prvého drsnou otvorenosťou a podrobnosťou aj v podružných detailoch, od druhého novinárskym, ba až úradníckym spracovaním. Autor je vysvetľujúci, presný, nepotrebuje sa zabávať s prirovnaniami, metaforami. Jediných šťavnatejších obrazností „sa dopúšťa" využívaním slangu podsvetia a väzňov.

  Poznámka štvrtá: Zrejme je v autorovej povahe vidieť sa šťastnejším. Možno aj preto je vo svojich očiach hrdinom. Ťažko uveriť, že slová o mužovi „s vlastnou morálkou" na prebale budú pre ešte nezorientovaných dostatočným varovaním. Týmto však nie je myslené, že by kniha mala byť zakázaná alebo predávaná iba „na predpis". Keďže informačnú hodnotu knihy poprieť nemožno, záleží iba od nás, či v mene informatívnosti privrieme obe oči nad jej amorálnou provokatívnosťou. Nepochybne už len táto jej rozpornosť priláka množstvo čitateľov. Ako sa vravievalo: skromnosť robí majstra. Dnes však frčí heslo: So skromnosťou ďaleko nezájdeš. Levron sa pasuje za hrdinu podsvetia a chce si poriadne užiť – touto vlastnosťou je stotožnením dneška.

  Poznámka piata je o autorskej dôslednosti. Ktovie, či je za pseudonymom schovaný iba jeden autor, alebo sa niektoré mená a názvy menili v procese autorských korektúr. Hotel Kyjev, kaviareň Tulipán sa až na jeden prípad vždy nazývajú hotelom Olymp, barom Cerberus a ich pravé meno sa objaví akoby nedopatrením. Prečo sa však jedna a tá istá osoba volá raz Róbert Kuzman a raz Róbert Feld, zostáva záhadou. Keďže Levron o sebe píše ako o človeku, ktorý spáchal množstvo podvodov, natíska sa otázka, koľko toho „naklamal" čitateľom knihy. Aj keď tieto „klamstvá" sú možno súčasťou autorskej licencie...

  Autor nás povodil bratislavským podsvetím, väzeniami, v intímnostiach zostal prekvapivo zdržanlivý, osvetlil nám vyšetrovacie metódy, nezriedka neférové a brutálne, spolu s ním sme nahliadli do slepého oka justície, takže nakoniec si povieme: Grádov má jeho príbeh viac než päťhviezdičkový koňak, kvalitou lahodnosti sa však vyrovná iba domácej samohonke. Čo s tým? Spriemerovať? Radšej sme napísali päť poznámok...

Michal Schuster