Recenzia
Alena Štrompová
26.10.2011

V mori žijú krokodíly - Fabio Geda - Hľadanie miesta, kde neubližujú

Hľadanie miesta, kde neubližujú

Bratislava, Ikar 2011.
Preklad Roman Sehnal

Skúste si predstaviť mesačnú odstávku vody, vypnutú elektrinu, lôžko na zaprášenej zemi a maximálne dva kusy oblečenia. A tvrdú prácu dvanásť hodín denne. Nepríjemné. Neprežiteľné? Schválne, koľko krížikov máte na chrbte?

Protagonista knihy V mori žijú krokodíly Enaiatollah mal jedenásť, keď prijal spomenuté životné podmienky. Nie, nehovoríme o dávnej minulosti. Chlapec úporne a hrdinsky bojuje o lepší život v čase, keď sa svet zdesene díval na zrútené americké Dvojičky, alebo držal prsty športovcom na Olympijských hrách 2004 v Aténach. A niekde tam, v parku, prikrytý kartónmi, rozmýšľal -násťročný, predčasne vyspelý Afganec o ďalšej krajine, kde by sa vyplatilo zostarnúť... Fabio Geda sa zaoberá problémami detí v núdzi, ich dospievaním a vzdelávaním. Odhaľuje svet nenaplnených detských túžob. Napriek ťaživosti témy a hraničným situáciám román nezachádza do patetických scén. Rozprávačom je už dospelý Enaiatollah. Matka ho v Iráne opustila v samavate (v našom ponímaní akýsi hostel) viac-menej bez rozlúčky. Čitateľ je ušetrený od krokodílích sĺz zmäteného chlapca (zrejme by im aj tak neuveril) a ten sa po prvom šoku veľmi rýchlo zorientuje. Musí prežiť. Strechu nad hlavou a skromné jedlo si v samavate odpracuje, neskôr začne zarábať prvé peniaze pouličným predajom, spozná rovesníkov s jemu podobným osudom, až sa napokon za ušetrené imanie s kamarátom vydá na cestu za lepším životom. Sledujeme peripetiu nelegálnej cesty do Turecka, Grécka a napokon do Talianska, spoznávame nekompromisných zotročujúcich prevádzačov, čiernu prácu na stavbách, nemilosrdnosť polície, či neľudské podmienky transportov cez hranice, keď prežiť pomáha iba silná vôľa. Dejovú líniu prerušujú pasáže rozhovorov Enaiatollaha s autorom, ktorému rozpráva svoj osud. Dialógy odzrkadľujú rozdiel v nazeraní na svet: „Ako sa pozná miesto, kde môžeš odísť? Čím sa odlišuje od ostatných?“ „ Spoznáš ho, lebo sa ti odtiaľ nechce odísť. Nie preto, že by bolo dokonalé, to určite nie. Dokonalé miesta neexistujú. Ale existujú miesta, kde ti aspoň nikto nechce ublížiť...“ (s. 133). Príbeh osemročného putovania afgánskeho chlapca sa končí šťastne a získa v Ríme politický azyl. O spo ločenských udalostiach v krajinách, ktorými protagonista prechádza, alebo o bojoch medzi Afgancami a Pakistancami sa dozvedáme okrajovo, rovnako ako o ľuďoch, ktorí Enaiatollahovi pomohli, či mu ublížili. A nakoniec, prostredníctvom optiky detského narátora objavíme, že i v mori môžu žiť krokodíly... Stačí sa len začítať.