Vyhľadávanie
K sedemdesiatinám Ľubomíra Feldeka
Ľubomír Feldek patrí už nejedno desaťročie k popredným osobnostiam kultúry a literatúry. Tak trochu patrí aj Knižnej revue, ako prispievateľ a, to malo byť asi skôr, ako priateľ. Želáme mu pri príležitosti jeho životného jubilea všetko dobré, čo sa zvykne želať, a k tomu sviežeho ducha i múzu s neúnavnou nôžkou. Všetko najlepšie!
Feldek v otcovej Prahe
Ľubomír Feldek: V otcovej Prahe. Poznámky na pamäti
Praha, Slovenský literární klub v ČR, Spolok priateľov slovenského divadla v ČR 2006
Pekný knižný darček k sedemdesiatke Ľubomíra Feldeka (nar. 7. októbra 1936 v Žiline) pripravili Slovenský literární klub v ČR a Spolok priateľov slovenského divadla v ČR vydaním jeho „poznámok na pamäti“ pod názvom V otcovej Prahe. Zodpovední redaktori knihy a iniciátori vzniku tohto diela V. Skalský a N. Vokušová označili knihu za „čosi ako životaschopný, hoci predčasne narodený fragment ešte nenapísaných memoárov“. A z titulu vyplýva, že ich ťažiskom je spätosť autorovho života a diela s Prahou. Odtiaľ prišli na Slovensko v roku 1919 Feldekovi starí rodičia, v Prahe zatkla jeho otca štátna bezpečnosť, čo zásadným spôsobom zasiahlo do osudov feldekovskej rodiny, žijúcej v tom čase v Žiline, a do Prahy sa presídlil v roku 1995 aj on s rodinou, ktorej časť – syn Martin s rodinou a dcéra Anna s manželom – sa tu natrvalo usadila. Feldekova spätosť s Prahou má nielen rodinné väzby, ale rovnako predstavuje silnú zviazanosť s českou kultúrou.
Memoáre týkajúce sa rodinnej histórie, dokumentovanej početnými fotografiami z rodinného albumu a autorovým pátraním po svojich holandských predkoch (šľachticoch van Veldekovcoch), sú doplnené textami spojenými s autorovým účinkovaním na slovenskej literárnej scéne – založenie Trnavskej skupiny, vznik Mladej tvorby a pôsobenie v Mladých letách, kde sa „na pôde literatúry pre najnižší vekový stupeň formovala nová umelecká generácia, ktorej úlohou bolo vzoprieť sa ideologickému diktátu a pochovať socialistický realizmus“ – ako autor píše v texte Odmäk a po odmäku. Okrem ďalších literárnych svedectiev, napríklad o vzniku satirického románu Van Stiphout či o stretnutí s Jevgenijom Jevtušenkom, Feldek v knihe publikuje aj svoje texty spojené s väznením V. Havla, so zrodom VPN a s ďalšími svojimi viac politickými a spoločenskými ako básnickými aktivitami.
Súčasťou tejto knihy „pražských“ spomienok sú i početné básne, viažuce sa k jednotlivým životným etapám autora, ktoré zároveň ukazujú aj na jeho široký prekladateľský záber – od dramatizácie bengálskej ľudovej balady Mahuja, krásna Cigánka z roku 1958 až po preklady súboru hier V. Shakespeara z ostatných rokov. O skutočne impozantnom rozsahu Feldekovho básnického, dramatického, prekladateľského i publicistického diela najlepšie svedčí do záveru knihy zaradená kapitola pod názvom Zatiaľ nekompletná vlastnoručná bibliografia pôvodnej tvorby, doplnená autorovými spresňujúcimi komentármi. Naozaj len „námatkom“ z nej uvediem bibliografický údaj za rok 2005: päť prekladov Shakespearových hier, dve knihy S. Jesenina, dve knihy dovtedy neznámeho slovenského básnika z USA Daniela Šimka, Bryllovo Na skle maľované a knihy poézie T. Brandona a V. Meisels. A v tomto roku je to už sedem veľkých prekladateľských počinov, medzi nimi Shakespearov Hamlet, Nezvalova Manon Lescaut či poézia O. Chajjáma.
V chudobnučkej slovenskej memoárovej literatúre zasvieti táto Feldekova kniha ako meteor. A na doterajšie literárne výkony Ľuba Feldeka by bol nepochybne hrdý i jeho šľachtický holandský predok.
Anton Baláž
