Recenzia
Elena Ťapajová
14.06.2011

V pazúroch moci – Barbara Cisková – Podobnosť čisto náhodná?

Podobnosť čisto náhodná?

Bratislava, Ikar 2010

Nielen priaznivci internetu vedia, o čo ide, keď vidia heslo: „mamtalent.sk“ – „dáme vám šancu“. Vydavateľstvo Ikar chvályhodne otvorilo dvere novým slovenským autorom a aj témam. Výsledkom sú knihy občas rozporuplné, ale zaujímavé. Tak je to i v prípade textu Barbary Ciskovej V pazúroch moci. Mladá Prešovčanka, absolventka odboru sociálna práca na filozofickej fakulte, sa totiž vo svojom románe sústredila na politiku a politikov. Jeho protagonistom je tridsaťročný ekonóm Dávid. Spoznávame ho v okamihu, keď našiel svoju životnú lásku Petru a nové zamestnanie – atraktívnu prácu v administratíve politickej strany. Blížia sa parlamentné voľby, rozbieha sa predvolebná kampaň, v ktorej má zohrať dôležitú úlohu. Postupne spoznáva prostredie, kde sa uznávajú úplne iné hodnoty a ľudia sa posudzujú podľa postavenia na spoločenskom rebríčku. Chvíľu mu však trvá, kým pochopí maskované mechanizmy politickej a spoločenskej korupcie a uvedomí si, že sa musí rozhodnúť medzi sľubnou kariérou politika, alebo poslúchnuť hlas svojho svedomia.

Od tohto okamihu už príbeh a konanie osôb nevyznievajú veľmi uveriteľne, občas pôsobia vykonštruovane a záver až rozprávkovo. No Cisková je dobrá rozprávačka, čitateľa vie zaujať, ale nedarí sa jej vždy zladiť niekedy povrchné opisy udalostí, vykreslenie charakterov (dobrotivý, žičlivý a nadovšetko morálny Dávid sa prejavuje skôr slovami autorky ako činmi) a vlastné autorské komentáre, úvahy publicistického charakteru: „V konzumnej spoločnosti práve existenčná neistota bráni človeku objaviť svoj duchovný rozmer. Je nútený myslieť materiálne, inak by neprežil,“ alebo: „Dávid mal v týchto otázkach jasno. Našiel si svoju pravdu. Zbavil sa naivnej predstavy, že tí čo dnes vládnu svetu, ho aj chcú zmeniť na prospech všetkých. On však chcel preto aj niečo urobiť.

Autorka hneď v úvode upozorňuje, že príbeh je plodom jej autorskej fantázie, bez zakotvenia v určitej krajine či čase, ale zároveň pripúšťa, že je až priveľa politikov, pre ktorých je morálka cudzím pojmom a pokrytectvo a lož je ich samozrejmou výbavou. Ale ak by vám to niekoho pripomínalo, ide o podobnosť čisto náhodnú...