Recenzia
Jana Sokolová
17.02.2014

V pekle sa neplače – Lenka Gahérová

Hladohlas 2013

Dejiskom románu V pekle sa nepla­če prievidzskej autorky Lenky Gahérovej je Peklo. Takto metaforicky pomenovala chatu, miesto konania stretávky spolužiakov po 25  rokoch. Ako uvádza autorka, inšpiráciu čerpala z osobnej skúsenosti, osudy i mená postáv sú pozmenené, no príbehy zostali zachované.

Pomaturitné stretnutia spolužiakov po päťročniciach sú plné spomienok, priznaní, vyznaní a odhalení. Inak to nie je ani v tomto románe.

Predstavuje sa v ňom kolektívny hrdina, trieda niekdajších gymnazistov. Bývalí spolužiaci postupne prichádzajú na chatu, ktorej majiteľom je jeden z nich. Pod pozorným okom triednej učiteľky sa začína noc, počas ktorej sa odkrývajú tajomstvá, otvárajú trináste komnaty a odhaľujú životné osudy.

Kompozične sa román opiera o rozprávania jednotlivých postáv, pričom im poskytuje približne rovnaký priestor. A tak sa na jeho stránkach stretávame s právničkou Andreou bojujúcou s alkoholom, gamblerom Mirom, bývalým kňazom Padrem, v detstve zneužívanou veterinárkou Miškou, bigotne veriacou Annou, s úspešným Markom…

Symbolické Peklo, v ktorom sa bývalí spolužiaci ocitli, postupne jednotlivými spoveďami nadobúda podobu očistca a zároveň ponúka viacerým postavám reparáty a nové začiatky. Prerušovaním jednotlivých rozprávaní vtipmi (niekedy pôsobia silene), lacnými poznámkami a komentármi zo strany spolužiakov – poslucháčov, sa autorka snaží zachytiť atmosféru triedy, čo jej súčasne pomáha v dokresľovaní charakterov postáv. Román miestami až do krajnosti zrkadlí ľudské osudy a s istou dávkou patetickosti sa snaží upozorniť na skutočné hodnoty života.

Napriek značnému prídelu klišé v motivickej rovine, kniha V pekle sa neplače je pútavou a dynamickou paletou rozprávania o zakopnutiach, životných zmenách, zaváhaniach a šťastných nápravách generácie päťdesiatnikov. Jej emocionálne nasýtenie je blízke predovšetkým ženským čitateľkám, pre ktoré je román primárne určený.