V PONDELOK DOMA NEBUDEM… – Eva Jarábková-Chabadová

Grepp media 2015

Stredoškolská učiteľka, poetka a členka Fóra humoristov pri Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave Eva Jarábková-Chabadová prichádza s novou básnickou zbierkou, ktorú nazvala podľa rovnomennej ľudovej piesne V pondelok doma nebudem… Poetka už má na svojom konte jednu básnickú zbierku Ži hlavou a jej texty boli v roku 2010 ocenené v druhom ročníku literárnej súťaže Básne 2010 Asseco Solutions.

Zbierka je rozdelená do siedmich častí – dní, o ktorých sa spieva v spomínanej ľudovej piesni: V pondelok doma nebudem, V utorok na jarmok pôjdem, A v stredu z jarmoku, Vo štvrtok s chlapcami do skoku, A v piatok Anička moja (ty budeš ženička moja), V sobotu rúčku dáš, V nedeľu pôjdeme na sobáš. Kniha je zakončená samostatnou časťou pomenovanou Vianoce urobia nedeľu z každého dňa, šíriacou posolstvo lásky, ktorá z bežného dňa urobí deň sviatočný. Zbierka je ilustrovaná kresbami novinárky, výtvarníčky, fotografky a spisovateľky Natálie Murat-Oravcovej. 

Poetkine básne sú písané s ľahkosťou, aby svojou výpoveďou, ktorá je trefná a brilantne vypointovaná, oslovila čo najväčší počet čitateľov. V tejto uponáhľanej a ťažkej dobe sa jej verše plné decentného sarkazmu, vtipu a irónie dostávajú
pod kožu a pomáhajú udržať si potrebný nadhľad aj v situáciách, ktoré sú neľahké. Po formálnej stránke sú všetky básne písané výhradne viazaným veršom, čo len umocňuje ich hravosť a dobrú komunikovateľnosť s čitateľom. Ich nenáročná (nie však lacná) obraznosť predurčuje autorkine básne nielen na čítanie, ale aj recitovanie. Texty sú polytematické (o šťastí, láske, dospievaní, medziľudských vzťahoch,…) s častými prírodnými motívmi. Profesijné zázemie inšpirovalo autorku natoľko, že v zbierke nájdeme aj básne, ktoré venovala svojim študentom (Píšu…, Gaudeamus Igitur). Zaujímavo a sugestívne pôsobí na čitateľa báseň Betlehem na námestí založená na opakovaní rovnakého slova.

Všetky dni Evy Jarábkovej-Chabadovej sú vo svojej (ne)všednosti niečím výnimočné. Preto by sme mali tak ako pri čítaní básne, aj pri prežívaní života na chvíľu spomaliť a vychutnať si všetko, čo nám prináša: „Prosíme pane, / daj nám utíšenie, / a čisté stopy vtákov na snehovej stráni / nech píšu odkazy, že si tu a chrániš / všetko živé, čo sa až príliš kdesi ženie“ (Vianočná, s. 56).